a

aktuality

Zápis konečného užívateľa výhod do Obchodného registra

S účinnosťou od 1. novembra 2018 majú právnické osoby, ktoré nie sú subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo rovnocenných medzinárodných noriem, povinnosť  zmysle zákona č. 52/2018 Z. z. do obchodného registra zapisovať aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod.

Pri prvozápise právnickej osoby táto povinnosť platí od 1. novembra 2018 a údaje o konečnom užívateľovi výhod sa zapisujú v prvozápisovom formulári v rámci samostatnej časti zápisového formulára príslušného podľa typu zapisovaného subjektu.

Pre subjekty už zapísané v obchodnom registri, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mať zapísané údaje o konečných užívateľov výhod v obchodnom registri, je v zákone upravené prechodné obdobie štrnástich mesiacov (od 1. novembra 2018 do 31. decembra 2019), do ktorého  si musia tieto údaje zapísať (podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi). Pre zápis (zmenu, výmaz) údajov o konečných užívateľoch výhod pre už zapísané právnické osoby je vytvorený nový formulár č. 31.

Do obchodného registra zapisujú identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu (§ 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu v znení neskorších predpisov).

Ak ide o návrh na doplnenie údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo o návrh na zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod, zapísanie údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra je bezplatné.

Návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra sa nedokladá listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť.

Zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod v obchodnom registri nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora do Registra partnerov verejného sektora.

Údaje o konečných užívateľoch výhod nebudú verejne dostupné  na www.orsr.sk, v obchodnom vestníku ani vo výpisoch z obchodného registra.  Pre navrhovateľa budú zobrazené v potvrdení o vykonaní zápisu.

Nariadenie o verejných listinách v EÚ

Od 16. februára 2019 sa začne v Európskej únii uplatňovať nové nariadenie o verejných listinách (Nariadenie EP a Rady (EÚ) 2016/1191 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012), vďaka ktorému sa odstráni administratívna záťaž pre občanov súvisiaca napr. s apostiláciou alebo zabezpečovaním overených prekladov niektorých verejných listín.

V súčasnosti  podlieha predkladanie verejných listín vydaných v jednom členskom štáte EÚ orgánom v druhom členskom štáte rôznym vnútroštátnym pravidlám, medzi ktoré patrí aj požiadavka  vyššieho overenia verejnej listiny alebo podobnej formálnej náležitosti (apostil),  resp. inej formálnej náležitosti, ktorou je  požiadavka vyhotovenia prekladu verejnej listiny súdnym prekladateľom do úradného jazyka štátu, kde má byť verejná listina predložená alebo požiadavka súčasného predloženia originálu, ak klient predkladá osvedčený odpis. To sú všetko formality, ktoré pre občanov a organizácie vytvárajú byrokratické prekážky, ktoré predlžujú proces vybavenia žiadostí s negatívnymi dôsledkami pre žiadateľa, akými sú náklady na apostiláciu, ako aj náklady na odmenu súdneho prekladateľa.

Tieto prekážky budú odstránené, keď sa od 16. februára 2019 začne v členských štátoch EÚ uplatňovať nariadenie o verejných listinách.

Nariadenie sa bude vzťahovať na klasickú formu verejných listín a ich osvedčené odpisy, ale aj na elektronicky vydávané verejné listiny, ktoré osvedčujú tieto skutočnosti:

  • narodenie, že osoba žije, úmrtie,
  • meno,
  • manželstvo (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu),
  • rozvod, rozluku, alebo vyhlásenie manželstva za neplatné,
  • registrované partnerstvo (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatút registrovaného partnerstva),
  • zrušenie registrovaného partnerstva, jeho rozluku alebo vyhlásenie za neplatné,
  • rodičovstvo, osvojenie,
  • bydlisko a/alebo pobyt,
  • štátnu príslušnosť,
  • neexistenciu záznamu v registri trestov. 

Nariadenie eliminuje niektoré požiadavky týkajúce sa preukázania pravosti listiny a jej obsahu, avšak

-  nezaručuje uznávanie právnych účinkov týkajúcich sa obsahu verejnej listiny a

-  nevytvára povinnosť vydávať verejné listiny, ktoré podľa vnútroštátneho práva neexistujú

Nariadenie sa uplatní za predpokladu, že verejné listiny týkajúce sa niektorej z uvedených skutočností vydávajú pre občana Únie orgány členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Uvedené nariadenie sa vzťahuje aj na verejné listiny, ktorých predloženia sa môže vyžadovať od občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi občanmi, ak chcú voliť alebo byť volení do Európskeho parlamentu alebo v komunálnych voľbách v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko.

Nariadenie sa nevzťahuje na verejné listiny vydané orgánmi tretích štátov ani na osvedčené odpisy takýchto listín, hoci osvedčený odpis vyhotovil príslušný orgán členského štátu EÚ.

Odstránenie požiadavky osvedčovania apostilom

Uľahčenie pre občanov bude spočívať v tom, že pre verejné listiny, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia, nebude potrebné vyššie overenie formou osvedčenia apostilom (keďže všetky členské štáty EÚ sú zmluvnou stranou haagskeho Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín - ozn. č. 213/2002 Z.z.). 

Možnosť overiť si pravosť vydanej  verejnej listiny má umožniť Informačný systém o vnútornom trhu (tzv. IMI systém - Internal Market Information System), kde je už zaradený aj modul „verejné listiny“.

Odstránenie povinného úradného prekladu pre vybrané druhy verejných listín

Európska komisia spolu s členskými štátmi vybrala užší okruh verejných listín, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia, pre ktoré odo dňa uplatňovania  nariadenia o verejných listinách, t.j. od 16. februára 2019, nebudú potrebovať okrem apostilácie ani súdny preklad do úradného jazyka členského štátu EÚ, v ktorom budú predložené.

Na území Slovenskej republiky to bude znamenať, že verejné listiny vydané orgánom členského štátu EÚ, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia, nevyžadujú  úradný preklad do slovenského jazyka, ak sú priamo v tomto jazyku vystavené cudzím orgánom alebo, ak sú vystavené v českom jazyku. Slovenská republika vo svojom vyhlásení k čl. 24 ods.1 písm. a nariadenia češtinu pripustila ako akceptovaný jazyk.

Úradný preklad do slovenčiny sa nebude vyžadovať, ak osoba požiada o vystavenie viacjazyčného štandardného formulára  k verejnej listine, ktorá sa týka

  • narodenia, skutočnosti, že osoba žije, úmrtia,
  • manželstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť manželstvo a osobného stavu),
  • registrovaného partnerstva (vrátane spôsobilosti uzavrieť registrované partnerstvo a štatút registrovaného partnerstva),
  • bydliska a/alebo pobytu a 
  • neexistencie záznamu v registri trestov.

Tento formulár je len prekladovou pomôckou a musí byť pripojený k verejnej listine, ku ktorej bol vydaný a podlieha administratívnemu, resp. súdnemu poplatku.

Pokiaľ však ani priloženie prekladového formulára k verejnej listine nebude postačujúce k tomu, aby úradník štátu, v ktorom sa listina predkladá, porozumel obsahu listiny natoľko, aby ju mohol akceptovať, môže výnimočne požadovať úradný preklad verejnej listiny.

Súčasné predkladanie originálu a osvedčeného odpisu

Ak členský štát vyžaduje predloženie originálu verejnej listiny vydanej v inom členskom štáte EÚ, tak nemôže súčasne požadovať predloženie osvedčeného odpisu tejto verejnej listiny. Platí to aj opačne. Ak predpisy členského štátu povoľujú predloženie osvedčeného odpisu verejnej listiny vydanej v inom členskom štáte EÚ, tak tento odpis musia akceptovať aj keď bol vyhotovený príslušným orgánom tohto iného členského štátu.

Praktické príklady:

1.         Originál rodného listu vystavený matrikou v SR, ktorý sa predkladá orgánu v Poľsku:
-           nepotrebuje osvedčenie apostilom
-           na žiadosť osoby matrika vystaví viacjazyčný štandardný formulár s rubrikami v slovenčine a poľštine, t.j. nepotrebuje úradný preklad 

2.         Originál výpisu z Registra trestov SR, ktorý sa prekladá orgánu v Nemecku:
A/ ak osoba nemá záznam v registri: 
-           nepotrebuje osvedčenie apostilom 
-           na žiadosť osoby register vystaví viacjazyčný štandardný formulár s rubrikami  v slovenčine a nemčine = nepotrebuje preklad 

B/ ak osoba má záznam v registri:
-           potrebuje osvedčenie apostilom na výpis z registra, ktoré udelí MZVaEZ SR (pozitívny záznam nepatrí do rozsahu nariadenia 
-           potrebuje úradný preklad do nemčiny vyhotovený súdnym prekladateľom, ktorého podpis a pečiatku osvedčí apostilom ktorýkoľvek krajský súd  

3.         Občan Fínska predloží potvrdenie o uzavretí registrovaného partnerstva  s občanom SR rovnakého pohlavia. Orgán SR uzná, že verejná listina je pravá, avšak neprizná páru účinky, ktoré z tejto listiny vyplývajú podľa práva Fínska, nakoľko slovenský právny poriadok nepozná inštitút registrovaného partnerstva. 

ZDROJ: http://www.justice.gov.sk

 

Notárska zápisnica ako exekučný titul

Právny poriadok SR poskytuje veriteľom viacero možností na zabezpečenie ich pohľadávok. Okrem záložného práva, ručenia, či zmluvnej pokuty, je možné pohľadávku zabezpečiť a uznaním záväzku dlžníkom vo forme notárskej zápisnice.

Notárska zápisnica je v zmysle § 45 Exekučného zákona exekučným titulom, ak obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a súhlas  povinnej osoby s vykonateľnosťou (doložku vykonateľnosti).  Pri tomto zabezpečovacom inštitúte sa veriteľ už nemusí na súde domáhať svojich práv ohľadne takto uznanej pohľadávky.

K zjednodušeniu uplatnenia notárskej zápisnice s doložkou vykonateľnosti ako exekučného titulu v praxi prispel nedávno aj Ústavný súd SR. Ten vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v rámci exekučného konania sa v súvislosti s notárskou zápisnicou posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na jej hmotnoprávny základ. Ak má teda notárska zápisnica všetky zákonné náležitosti, akékoľvek dlžníkove námietky týkajúce sa vymáhanej pohľadávky, ako samotná existencia dlhu, jeho výška, splatnosť atď. sa v exekučnom konaní skúmať nebudú.

Ak záväzok uznaný v notárskej zápisnici vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Záväzok v notárskej zápisnici sa nemôže týkať aj zmluvných pokút.

Zákon proti byrokracii

1. septembra 2018 spustil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu portál OverSI, ktorého úlohou je pomôcť orgánom verejnej moci implementovať tzv. zákon proti byrokracii. Od uvedeného dátumu už občania nebudú mať povinnosť predkladať úradom výpisy z obchodného a živnostenského alebo listy vlastníctva z katastra nehnuteľností, ale úradníci si potrebné dokumenty nájdu na portáli OverSI.

Počnúc 1. januárom 2019 sa to bude týkať aj odpisov a výpisov z registra trestov a neskôr sa plánuje odbúrať administratívna záťaž občanov aj pri potvrdení o návšteve školy, potvrdení o nedoplatkoch na sociálnom a zdravotnom poistení či daniach.

Evidovanie ceny nehnuteľností v katastri

Zákonom č. 212/2018 Z.z. sa s účinnosťou od 1. októbra 2018 novelizuje katastrálny zákon. Jednou z noviniek je evidovanie údajov o kúpnej cene všetkých nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Doteraz sa v katastri nehnuteľností evidovali iba ceny poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Nová právna úprava platí však iba do budúcnosti, čo znamená, že spätne sa cena všetkých nehnuteľností zisťovať ani zapisovať nebude.

Informácie o cenách nehnuteľností nebudú voľne prístupné, ale prístup k nim bude obmedzený na na vybraný okruh osôb. Okrem vlastníka to budú štátne orgány, NBS, súdy, prokuratúra, Policajný zbor, notár, súdny exekútor, daňový úrad, insolvenčný správca, znalec oceňujúci nehnuteľnosti a oprávnená osoba, vyhotovujúca cenové mapy.

Naďalej ostáva obmedzený aj prístup do zbierky listín katastra nehnuteľností, avšak okrem vlastníkov a ich právnych predchodcov bude prístup povolený napríklad aj právnym nástupcom vlastníka, konkurzným správcom, súdom, notárom a iným orgánom verejnej moci v rámci výkonu ich činnosti. Týmto osobám bude zároveň možné poskytnúť súpis nehnuteľností, ktorý bude obsahovať všetky nehnuteľnosti, vlastnené alebo spravované jednou osobou a to aj za celé územie SR. 

Náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania po 1.10.2018

Novelou katastrálneho zákona účinnou od 01.10.2018 sa v § 24 katastrálneho zákona upravujú náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania, pričom tieto náležitosti majú spĺňať všetky návrhy na katastrálne konanie, t.j. ako návrh na vklad, tak aj návrh na záznam, na zápis poznámky, na prešetrenie údajov katastra, na opravu chýb, a i.

Návrh na začatie katastrálneho konania musí obsahovať (pozn.: podľa konkrétneho návrhu):

a) identifikačné údaje navrhovateľa v rozsahu

1. meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca iný identifikátor, miesto trvalého pobytu, adresu na doručovanie v tuzemsku, ak je odlišná od miesta trvalého pobytu, údaj o štátnej príslušnosti, ak ide o fyzickú osobu,

2. názov, identifikačné číslo, sídlo, adresu na doručovanie, ak je odlišná od sídla, ak ide o právnickú osobu,

b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,

c) uvedenie predmetu návrhu,

d) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, ak ide o návrh na vklad,

e) označenie nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c) zákona,

f) označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku,

g) číslo úradného overenia geometrického plánu, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo pri zápise údajov podľa § 46 ods. 2 až 46 až 8 zákona,

h) údaj o mieste a dátume zverejnenia povinne zverejňovanej zmluvy, ak ide o povinne zverejňovanú zmluvu,

i) označenie príloh,

j) žiadosť o zaslanie oznámenia o vykonaní záznamu, oznámenia o vykonaní poznámky alebo žiadosť o zaslanie oznámenia o výsledku prešetrenia zmien údajov katastra prostredníctvom elektronickej pošty na uvedenú elektronickú adresu alebo do elektronickej schránky, ak navrhovateľ žiada oznámiť vykonanie zápisu do katastra alebo oznámiť výsledok prešetrenia údajov katastra v elektronickej podobe,

k) žiadosť o urýchlené konanie o vklade, ak navrhovateľ žiada o jeho urýchlenie.

Zmeny v Obchodnom zákonníku od 1.9.2018

Od 01.09.2018 vstúpia do účinnosti zmeny, ktoré sa týkajú výmazu spoločnosti z obchodného registra, založenia spoločnosti s ručením obmedzeným a prevodu obchodného podielu v tejto spoločnosti.

Podľa aktuálne platnej právnej úpravy je pri výmaze spoločnosti z obchodného registra na návrh spoločnosti povinnou prílohou súhlas správcu dane a to v prípade, ak sa spoločnosť zrušuje bez likvidácie.

V zmysle novelizovaného znenia § 68 ods. 11 OBZ ak návrh na výmaz z obchodného registra podáva spoločnosť a nejde o zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom, je spoločnosť povinná doložiť súhlas príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, a súhlas Sociálnej poisťovne. Súhlas príslušného správcu dane je spoločnosť povinná si od správcu dane vyžiadať. Súhlas Sociálnej poisťovne sa nevyžaduje, ak spoločnosť nie je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne.

Podľa aktuálne platnej právnej úpravy nemôže spoločnosť s ručením obmedzeným založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle.

V zmysle novelizovaného znenia § 105b OBZ spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu alebo v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, alebo Sociálna poisťovňa na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra.

Toto ustanovenie sa však nepoužije, ak je zakladateľom zahraničná osoba.

Do § 115 OBZ upravujúceho prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným sa vkladá nová odsek 3, v zmysle ktorého spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie.

Návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra pri prevode obchodného podielu je spoločnosť povinná doložiť súhlasom správcu dane podľa osobitného predpisu; to neplatí, ak dochádza k prevodu obchodného podielu v rámci zrušenia spoločnosti bez likvidácie v dôsledku zániku účasti spoločníka v spoločnosti. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy má spoločnosť túto povinnosť len, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu.

Avšak od 01.09.2018 bude mať v zmysle § 115 ods. 7 OBZ spoločnosť túto povinnosť len vtedy, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu a súčasne ak spoločník alebo nadobúdateľ je vedený v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu.

Súhlas správcu dane sa dokladá o osobe spoločníka, ako aj o osobe nadobúdateľa.