a

aktuality

Novela Zákonníka práce účinná od 1. 5. 2018

Zvýšenie príplatkov za prácu v noci, vo sviatky a cez víkendy

Zvyšovanie príplatkov (okrem príplatku za sviatok) sa uskutoční v dvoch fázach, t.j. od 01.05.2018 a následne od 01.05.2019. Pri nočnej práci sa príplatky rôznia v závislosti od toho, či ide o rizikovú prácu alebo nie.

Príplatky za prácu sú určené v percentách a odvíjajú sa od minimálnej hodinovej mzdy. V zátvorke je uvedené o koľko Eur sa zvýši hodinová mzda s príplatkom. Uvedená suma je však minimálna suma príplatku, ktorá je daná pre každého zamestnanca bez ohľadu na náročnosť práce (okrem nočnej práce, pri ktorej sa rozlišujú rizikové a nerizikové povolania). Zamestnávatelia môžu zamestnancom poskytnúť aj väčšie príplatky.


Príplatok za nočnú prácu

 

Stav do 30.04.2018

Stav od 01.05.2018

Stav od 01.05.2019

Nerizikové povolanie

20 % (0,55 Eur za hodinu)

30 % (0,82 Eur za hodinu)

40 % (1,1 Eur za hodinu)

Rizikové povolanie

20 % (0,55 Eur za hodinu)

35 % (0,96 Eur za hodinu)

50 % (1,37 Eur za hodinu)


Príplatok za prácu počas sviatkov

Stav do 30.04.2018

Stav od 01.05.2018

50 % (1,38 Eur za hodinu)

100 % (2,76 Eur za hodinu)


Príplatok za prácu v sobotu

Stav do 30.04.2018

Stav od 01.05.2018

Stav od 01.05.2019

0 %

25 % (0,69 Eur za hodinu)

50 % (1,38 Eur za hodinu)


Príplatok za prácu v nedeľu

Stav do 30.04.2018

Stav od 01.05.2018

Stav od 01.05.2019

0 %

50 % (1,38 Eur za hodinu)

100 % (2,76 Eur za hodinu)


Výnimka zo zvyšovania príplatkov

Zákon však zároveň zamestnávateľom umožňuje uplatniť si výnimku z vyššie uvedených minimálnych príplatkov. Zvýšenie príplatkov za prácu v noci, v sobotu alebo v nedeľu budú môcť zamestnávatelia upraviť v kolektívnej zmluve alebo priamo v rámci pracovnej zmluvy so zamestnancom. V pracovnej zmluve je to však možné iba ak vo firme nie sú zriadené odbory a zamestnávateľ k 31. decembru predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Príplatky zavedené takýmto spôsobom môžu byť potom nižšie, ako bez uplatnenia tejto výnimky. Túto výnimku môžu využiť iba zamestnávatelia, u ktorých uvedený druh práce, teda napr. nočná práca alebo práca v nedeľu, je prevažným druhom práce pri danom zamestnávateľovi. Zároveň túto výnimku však nemožno použiť pri práci vo sviatky.

Pri práci v noci sa pri využití uvedenej výnimky príplatok od 01.05.2018 zvýši najmenej na 25% minimálnej mzdy a od 01.05.2019 najmenej na 35% minimálnej mzdy. Pri nočnej práci si zamestnávateľ nemôže túto výnimku uplatniť pri rizikových prácach.

Pri práci v sobotu sa tak zvýši príplatok od 01.05.2018 najmenej na 20% minimálnej mzdy a od 01.05.2019 najmenej na 45% minimálnej mzdy.

Za prácu v nedeľu sa pri uplatnení tejto výnimky môžu poskytnúť príplatky od 01.05.2018 najmenej vo výške 40% minimálnej mzdy a od 01.05.2019 najmenej vo výške 90% minimálnej mzdy.

Domáckemu zamestnancovi, resp. zamestnancovi vykonávajúcemu teleprácu podľa § 52 Zákonníka práce nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú aj mzdové zvýhodnenia za prácu v sobotu, za prácu v  nedeľu a za nočnú prácu, ako aj mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124 ZP). „Dohodárom“ patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.

 

13. a 14. plat

Vyplácanie 13. a 14. platov, čiže peňažných plnení pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov, nie je povinnosťou zamestnávateľa, ale je ponechané na báze dobrovoľnosti.

Takto vyplatené odmeny budú oslobodené od daňovej a odvodovej povinnosti. Na uplatnenie úľav však musí byť splnených viacero podmienok. Prvou je, aby tieto platy boli minimálne vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ďalšou podmienkou je, že úľavy možno uplatniť maximálne do výšky 500 Eur.

13. plat oslobodený od daňovej a odvodovej povinnosti môže zamestnávateľ vyplácať v kalendárnom mesiaci jún zamestnancom, ktorých zamestnáva aspoň dva roky nepretržite. Okrem 13. platov môžu zamestnávatelia vyplácať aj 14. platy v kalendárnom mesiaci december tým zamestnancom, ktorých zamestnávajú nepretržite aspoň 4 roky. Podmienkou pre vyplatenie 14. platu je vyplatenie 13. platu.

Ak teda zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odmeny (14. plat) v kalendárnom mesiaci december bez toho, aby tomu istému zamestnancovi vyplatil aj 13. plat v júni, tento plat bude podliehať daňovej a odvodovej povinnosti ako doteraz.


Povinnosť zverejnenia ponúkanej mzdy v pracovných inzerátoch

Novela Zákonníka práce zavádza povinnosť zverejniť ponúkanú mzdu v pracovných inzerátoch. Ak následne dôjde k uzavretiu pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi minimálne mzdu, ktorú uviedol v pracovnej ponuke. Nemôže mu poskytnúť nižšiu.

 

Potvrdenie pre „dohodárov“

Pri skončení dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o tom, či sa z odmeny zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať.

Novela zákona o nadáciách, účinná od 1.11.2018

Register nadácií sa mení na informačný systém verejnej správy, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené náležitosti týkajúce sa nadácií, pričom sa člení na verejnú časť a neverejnú časť.

V § 6 ods. 3 sa rozširuje zoznam listiny, ktoré musia byť k návrhu na zápis nadácie do registra nadácií pripojené o písomné vyhlásenie zakladateľa o konečnom užívateľovi výhod s údajmi uvedenými v § 11 ods. 2 zákona.
„K návrhu na zápis nadácie do registra nadácií musí byť priložená nadačná listina v dvoch vyhotoveniach, písomné vyhlásenie správcu o splatení peňažného vkladu zakladateľom, písomné vyhlásenie zakladateľa, že do nadačného imania vkladá nehnuteľnosť a písomné vyhlásenie zakladateľa o konečnom užívateľovi výhod s údajmi podľa § 11 ods. 2; pravosť podpisu správcu nadácie na písomnom vyhlásení musí byť úradne osvedčená a výpis z registra trestov správcu nadácie nesmie byť starší ako tri mesiace.“

Podľa § 11 ods. 1 zákona do verejnej časti registra nadácií sa zapisuje:
a) názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie,
b) verejnoprospešný účel, ktorý nadácia podporuje,
c) meno a priezvisko (názov), rodné číslo (identifikačné číslo organizácie) a trvalý pobyt (sídlo) zakladateľa,
d) hodnota a predmet nadačného imania s uvedením
1. sumy peňažných prostriedkov,
2. nehnuteľností a ich trhovej ceny určenej znaleckým posudkom,
3. hnuteľných vecí a ich ceny určenej znaleckým posudkom,
4. cenných papierov a ich trhovej ceny,
5. iných majetkových práv a peniazmi oceniteľných iných majetkových hodnôt ocenených znaleckým posudkom,
e) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu správcu nadácie.

Podľa § 11 ods. 2 zákona do neverejnej časti registra nadácií sa zapisujú identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti alebo okruh osôb, ktoré sa považujú za konečného užívateľa výhod, a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu (§ 6a ods. 1 písm. c) zákona č. 297/2008 Z. z.)
Rozsah údajov o konečnom užívateľovi výhod, zapisovaných do neverejnej časti registra nadácií, je ustanovený vo väzbe na zákon č. 297/2008 Z. z.; ide o  identifikačné údaje osoby konečného užívateľa výhod, resp. údaje definujúce túto osobu ako fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje nadáciu alebo ako fyzickú osobu, v prospech ktorej nadácia vykonáva svoju činnosť, čiže údaje na základe ktorých má táto fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod v nadácii.

Uvedený zápis však nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora do registra podľa osobitného predpisu (Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora).

V zmysle prechodného ustanovenie k úprave účinnej od 1. novembra 2018 je nadácia, ktorá vznikla do 31. októbra 2018, je povinná do 31. decembra 2019 podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod podľa § 11 ods. 2 v znení účinnom od 1. novembra 2018.

Exekučné konania po novom

NRSR schválila dňa 29.11.2016 rozsiahlu novelu exekučného poriadku, od ktorej si rezort spravodlivosti sľubuje „férovejšie exekučné konania s vyrovnanejším vzťahom medzi súdmi, exekútormi, veriteľmi aj dlžníkmi“.   K uvedenému má pomôcť najmä pretrhnutie väzby medzi oprávneným a súdnym exekútorom, väčšia disciplinárna zodpovednosť exekútorov a rovnomerné rozdeľovanie vecí medzi súdnymi exekútormi v rámci kraja. Výber exekútora bude náhodný a zaradení do neho budú môcť byť iba tí, ktorí splnia isté podmienky: v predošlých exekúciách budú musieť mať uhradené záväzky voči oprávneným a ich úrad bude musieť byť aj materiálno-technicky a personálne vybavený.  Náhodný výber exekútora zároveň umožňuje spájať exekúcie vedené proti jednému dlžníkovi u jedného exekútora. To môže priniesť úspory v systéme a zároveň posilniť aj právnu istotu dlžníka. Okrem toho novela zavádza princíp paušálnych nákladov, ktoré budú určené vyhláškou. Náklady na vedenie exekučného konania tak budú predvídateľnejšie aj pre dlžníka, ale aj pre veriteľa v prípadoch neúspešných exekúcií. Obmedzená bude aj výška odmeny pre exekútora. Odmena sa určí ako percento z vymoženej sumy a zároveň nebude môcť presiahnuť výšku vymáhaného nároku.

Exekučné konanie sa začne na návrh podaný oprávneným, pričom návrh na vykonanie exekúcie sa zasiela súdu a nie vybranému exekútorovi, ako tomu bolo doteraz. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Súd prideľuje veci jednotlivým exekútorom náhodným výberom, avšak ak už je proti povinnému vedená exekúcia, každá ďalšia vec proti tomu istému povinnému sa pridelí tomu istému exekútorovi, ktorý už vykonáva skôr začatú exekúciu proti tomuto povinnému.

Novelou sa „zriadil“ jediný exekučný súd v Slovenskej republike, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica.

Exekúcia na majetok právnickej osoby sa zastaví, ak sa do 2,5 roka od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Pri exekúcii na majetok fyzickej osoby je táto lehota 5 rokov. V prípade odkladu exekúcie sa uvedené lehoty predlžujú o dobu odkladu exekúcie.

Novela zákona o nadáciách, účinná od 1.5.2018

Upravuje sa § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z.z. o nadáciách, ktorý ustanovuje povinnosť nadácie mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú štatutárnym audítorom, ak

a) príjem verejných prostriedkov a podielov zaplatenej dane v účtovnom období, za ktoré je účtovná závierka zostavená, presiahne 200 000 eur, alebo

b) všetky príjmy nadácie v účtovnom období, za ktoré je účtovná závierka zostavená, presiahnu 500 000 eur; tým nie je dotknutá povinnosť overenia účtovnej závierky podľa osobitného predpisu.

 

Toto ustanovenie sa prvýkrát použije pri overení účtovnej závierky a výročnej správy zostavenej k 31. decembru 2018.

 

Upravuje sa § 35 zákona o nadáciách, kde dochádza ku zmene termínu pre vypracovanie výročnej správy nadácie a termínu jej uloženia do registra účtovných závierok. Nadácia je po skončení kalendárneho roka povinná vypracovať výročnú správu v lehote určenej správnou radou alebo nadačnou listinou najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Výročná správa sa má následne uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla.

Individuálne pracovnoprávne spory

Civilný sporový poriadok zaviedol aj osobitnú kategóriu sporov -  spory s ochranou slabšej strany. Za účelom spravodlivej a rýchlej ochrany porušených alebo ohrozených subjektívnych práv, zaviedol zákonodarca pri sporoch s ochranou slabšej strany osobitné procesné pravidlá  v podobe doplnení či odklonov od niektorých všeobecných pravidiel pre sporové konanie.

Medzi spory s ochranou slabšej strany patria:
- spotrebiteľské spory (§ 290 CSP a nasl.)
- antidiskriminačné spory (§ 307 CSP a nasl.)
- individuálne pracovnoprávne spory (§ 316 CSP a nasl.)

Individuálny pracovnoprávny spor je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov vrátane sporov, ktoré vyplývajú zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisia s individuálnym pracovnoprávnym sporom. Predmetom sporu budú predovšetkým nevyjasnené vzájomné vzťahy podľa Zákonníka práce (napr. neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nevyplatená mzda, či náhrada škody spôsobená zamestnancom alebo zamestnávateľom).  

Pre individuálne pracovnoprávne spory sú príslušné súdy:
Okresný súd Bratislava III
Okresný súd Piešťany
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Okresný súd Topoľčany
Okresný súd Ružomberok
Okresný súd Zvolen
Okresný súd Poprad
Okresný súd Košice II
a to vždy pre celý obvod krajského súdu, v ktorom sa vyššie uvedený okresný súd nachádza.

Pri individuálnych pracovnoprávnych sporoch je daná špecifická možnosť zastúpenia -  zamestnanec sa môže nechať zastupovať odborovou organizáciou.

Oproti všeobecnému pravidlu podľa § 160 CSP je posilnená poučovacia povinnosť súdu a súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o možnosti zastúpenia, jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

Súd môže v takýchto sporoch vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.  

Ďalší spôsob ako chrániť slabšiu stranu – zamestnanca v sporovom konaní spočíva v tom, že zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej – výslovne sa vylučuje aplikácia ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania.

V individuálnom pracovnom spore platí tiež zákaz vydania rozsudku pre zmeškanie v neprospech zamestnanca.

V týchto konaniach súd zásadne nariaďuje pojednávanie. Nariadenie pojednávania nie je potrebné, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu zákona. 

Vysielanie, resp. prenechávanie zamestnancov na výkon práce v Rakúsku

Základné právne predpisy upravujúce vysielanie a prenechanie (leasing) zamestnancov v Rakúsku zahraničným zamestnávateľom z krajín ES

  • Smernica 96/71/ES zo 16.12.1996 o vysielaní zamestnancov v rámci poskytovania služieb
  • Smernica 2014/67/ES o uplatňovaní smernice 96/71/ES o spolupráci v oblasti správy informačných systémov na vnútornom trhu (IMI – nariadenie)
  • Zákon o pracovníkoch v oblasti stavebníctva, ich dovolenke a odstupnom (BUAG)
  • Zákon o zamestnávaní cudzincov (AuslBG)
  • Zákon o pracovných zmluvách (AVRAG)

Vyslanie zamestnancov

O vyslanie zamestnancov sa jedná vtedy, ak má zamestnávateľ sídlo v inom štáte ako v Rakúsku a jeho zamestnanci sú vyslaní na výkon práce do Rakúska.

Základné znaky vysielania zamestnancov:

  • existencia zmluvy medzi zahraničným zamestnávateľom ako dodávateľom a domácim (rakúskym) subjektom ako objednávateľom;
  • obvyklé miesto výkonu práce sa nachádza mimo Rakúska;
  • základný pracovno-právny vzťah ostáva zachovaný v krajine vyslania; pokyny na výkon práce zadáva zahraničný zamestnávateľ (dodávateľ); nedochádza k zaradeniu zamestnanca do podniku rakúskeho objednávateľa;

Podniky so sídlom v ES môžu neobmedzene poskytovať služby v Rakúsku, bez existencie trvalej prevádzky na území Rakúska, vrátane vykonávania práce v Rakúsku pomocou vlastných zamestnancov. Avšak v zásade musia byť dodržiavané rakúske živnostenské predpisy a pri výkone zákonom regulovanej živnosti v Rakúsku je takýto podnik povinný zverejniť medzinárodný oznam o poskytovaní takýchto služieb Ministerstvu vedy, výskumu a hospodárstva Rakúska.

Oznamovaciu povinnosť má zahraničný zamestnávateľ, ktorý zamestnanca do Rakúska vysiela, pričom zamestnanec je povinný mať u seba požadované písomnosti (formulár A1, kópia oznámenia o vyslaní, mzdové podklady, dochádzka).

Výnimky z oznamovacej povinnosti platia napr. pre účasť na obchodnom rokovaní bez toho aby dochádzalo k výkonu nejakých prác alebo poskytovaniu nejakých služieb, účasť na seminároch, vystúpeniach, súťažiach.


Prenechanie zamestnancov inému zamestnávateľovi – leasing

O leasing zamestnancov sa jedná vtedy, ak zamestnávateľ so sídlom v inom štáte ako je Rakúsko prenecháva svojich zamestnancov inému podnikateľovi v Rakúsku (užívateľskému zamestnávateľovi) na výkon prác.

Základné znaky leasingu:

  • zamestnanec vykonáva prácu pre tretiu osobu a nie pre svojho zamestnávateľa;
  • zamestnanec dostáva príkazy priamo od tretej osoby;
  • zamestnanec je zaradený v rámci výkonu prác do podniku tretej osoby so sídlom v Rakúsku a pod jeho vedenie;
  • existencia zmluvy medzi podnikom so sídlom v zahraničí a podnikom, ktorému je zamestnanec prenechaný so sídlom v Rakúsku (leasingová zmluva);


„Montageprivileg“
výnimka z povinnosti minimálnej mzdy a dovolenkových nárokov vyslaného alebo prenechaného zamestnanca

V špeciálnych prípadoch, ak vyslaní alebo prenechaní zamestnanci dovážajú určité zariadenia do Rakúska, vrátane montáže týchto zariadení, neplatia pre nich ustanovenia o minimálnej mzde, resp. dovolenkové nároky v zmysle rakúskych právnych predpisov.

Základné znaky „Montageprivileg“:

  • súvislosť s dodávkou zariadenia do určitého závodu;
  • uvedenie zariadenia do prevádzky a s tým spojené školenia;
  • opravy týchto zariadení (s výnimkou servisných prác na týchto zariadeniach);
  • a výkon týchto prác nie je možné zabezpečiť rakúskymi zamestnancami.

V zásade ide o práce, ktoré by nemali trvať dlhšie ako 8 kalendárnych dní bez ohľadu na počet zamestnancov a dĺžku ich práce, max. však 3 mesiace.

Pod „Montageprivileg“ nepatria stavebné práce, za ktoré sa v tejto súvislosti považujú práce, ktoré slúžia k vybudovaniu, uvedeniu do prevádzky, udržaniu v prevádzke, prestavbe alebo búracím prácam stavieb, predovšetkým výkopové práce, pozemné práce, výstavba a budovanie stavebných elementov, vyhotovenie vybavenia, prestavba, renovácia, opravy, odstraňovanie, búranie, servis, maliarske a čistiace práce, alebo sanácie a opravy a inštalácie zariadení v elektrárňach.

Oznamovacia povinnosť

Zamestnanci akejkoľvek národnosti, ktorí sú vysielaní na výkon prác do Rakúska a to podnikom so sídlom v niektorom zo štátov ES vrátane Švajčiarska, musia byť najneskôr jeden týždeň pred začatím prác oznámení Centrálnemu koordinačnému miestu (ZKO) na kontrolu ilegálneho zamestnávania. Vo výnimočných situáciách pri neodkladných prácach a pri krátkodobo vykonávaných objednávkach, môže byť oznámenie urobené bezodkladne po začatí prác.

V prípade vyslania zamestnancov sa oznámenie vykonáva na základe elektronického formulára Ministerstva financií ZKO3:

V prípade prenechania zamestnanca na výkon práce inému zamestnávateľovi (leasing) sa používa formulár ZKO4:

Oznámenie sa zasiela aj osobe poverenej zamestnávateľom a zamestnancovi sa vydáva jedno vyhotovenie, resp. dáva sa mu k dispozícii v elektronickej forme.


Práva a povinnosti vyslaných, resp. prenechaných zamestnancov


V súvislosti s vysielaním, resp. prenechaním zamestnancov je potrebné dodržiavať v rámci právneho poriadku inej krajiny minimálnu mzdu, maximálny počet hodín a oddych a odpočinok po práci zamestnanca, minimálny dovolenkový čas, poistenie, ochranu zdravia a bezpečnostné predpisy a rovnoprávne postavenie mužov a žien. Poskytnúť zamestnancovi výhodnejšie podmienky, ako sú zákonom stanovené, nie je zakázané.
Mzda vyslaných, resp. prenechaných zamestnancov počas doby vyslania, resp. prenechania zamestnanca v Rakúsku podlieha rakúskym právnym predpisom. Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu v zmysle rakúskych právnych predpisov a v súlade s rakúskymi kolektívnymi zmluvami, ktoré upravujú výšku mzdy podľa konkrétneho výkonu práce toho ktorého zamestnanca, t.j. v oblasti práce, kvalifikácie, resp. dĺžky zamestnania. Súčasťou mzdy sú základná mzda, osobitné platby, nadčasy, príplatky, prémie, užívanie služobného vozidla, honoráre, prípadne ďalšie platby v zmysle kolektívnej zmluvy. Diéty a cestovné výdavky nie sú súčasťou mzdy. Minimálnu výšku mzdy, na ktorú ma zamestnanec nárok, upravuje zákon, nariadenie a príslušná kolektívna zmluva. Porušenie tejto povinnosti je spojené s vysokými pokutami pre zamestnávateľa.


Sociálne poistenie


Zamestnanci vyslaní/prenechaní na prácu do Rakúska sú povinní byť poistení podľa právnych predpisov krajiny, z ktorej sú vysielaní, pokiaľ:
- vyslanie alebo prenechanie na prácu trvá predbežne max. 24 mesiacov a
- prenechaní alebo vyslaní zamestnanci nenastupujú ako výmena za iných zamestnancov, ktorým skončila doba vyslania (tzv. reťazové vysielanie);
V opačnom prípade sa použijú rakúske predpisy o sociálnom poistení.

 
Poverená osoba zamestnávateľom ako kontaktná osoba

Zahraničný podnik, ktorý vysiela, resp. prenecháva zamestnancov na práce v Rakúsku je povinný určiť kontaktnú osobu, ktorá bude v Rakúsku zastihnuteľná na otázky a dopyty a uľahčí komunikáciu s úradmi v Rakúsku alebo inak nápomocná. Máme za to, že takáto povinnosť síce nie je v zákone exaktne uvedená a vyplýva len zo smernice ES, avšak z hľadiska jednoduchšej komunikácie, odporúčame takúto osobu ovládajúcu nemecký jazyk určiť. Keďže v rámci rakúskych predpisov sa v dvoch prípadoch s takouto osobou počíta.
Meno takejto poverenej osoby oznamuje zamestnávateľ v rámci oznamovacej povinnosti. Takáto osoba je zároveň oprávnená preberať písomnosti od príslušných inštitúcii a doručenie akejkoľvek písomnosti tejto osobe sa má za doručenie písomnosti zahraničnému podnikateľovi, ktorý vyslal, resp. prenechal zamestnancov na výkon prác v Rakúsku. Ak dôjde k odvolaniu poverenej osoby, resp. k povereniu inej osoby namiesto pôvodnej, je zamestnávateľ, ktorý vysiela, resp. prenecháva zamestnancov na výkon práce v Rakúsku povinný tieto zmeny bezodkladne oznámiť ZKO.


Špecifiká pri vysielaní, resp. prenechávaní zamestnancov na stavebné práce (BUAG)

Pre stavebné práce platia špeciálne ustanovenia rakúskeho zákona o pracovníkoch v oblasti stavebníctva, dovolenke a odstupnom (BUAG).
Oznamovacie povinnosti platia, tak ako sú uvedené vyššie v tomto článku, avšak pokiaľ výkon stavebných prác zamestnancom trvá viac ako jeden kalendárny mesiac, je zamestnávateľ povinný oznámiť Poisťovni pre pracovníkov v stavebníctve, dovolenku a odstupné (BUAK):
- Osobné údaje
- Začiatok výkonu prác
- Koniec výkonu prác
- Kvalifikáciu v rámci povolania
- Hodinovú mzdu v zmysle kolektívnej zmluvy, ktorá platí pre dané odvetvie
Ďalej je povinný zamestnávateľ zasielať mesačné oznámenia BUAKu, a to vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Pokiaľ dôjde k zmenám (napr. zmena miesta výkonu práce, rozsahu alebo dĺžky pracovného času, ukončenia pracovného pomeru, neskoršieho začiatku práce, alebo nenastúpeniu zamestnanca na výkon prác) je zamestnávateľ povinný takého zmeny rovnako oznámiť Centrálnemu koordinačnému miestu na kontrolu ilegálneho zamestnávania (ZKO).

Dovolenka zamestnancov vyslaných, resp. prenechaných na práce v Rakúsku podlieha taktiež úprave rakúskymi právnymi predpismi, ktoré v súvislosti s vysielaním, resp. prenechaním zamestnancov zaväzujú zahraničných zamestnávateľov poskytnúť svojím zamestnancom najmenej takú dovolenku, aká im prislúcha v zmysle rakúskych právnych predpisov.
Pre práce v stavebníctve platia taktiež špeciálne pravidlá:
- Zamestnanci majú pomerný nárok na dovolenku prvým dňom zamestnania
- Dovolenkový nárok rastie proporcionálne k dĺžke zamestnania v Rakúsku a výška dovolenky závisí od počtu tzv. „kandidačných“ týždňov, ktoré zamestnanci nazbierali. Kandidačný týždeň zodpovedá kalendárnemu týždňu, ktorý má 5 pracovných dní. Len tým pracovníkom, za ktorých boli zaplatené BUAKu zamestnávateľom dovolenkové odvody, vzniká voči BUAKu nárok na vyplatenie dovolenkových odmien.
- Na kalendárny rok (52 kandidačných týždňov) je maximálny dovolenkový nárok 25 pracovných dní.
- Od 1150 odpracovaných týždňov je dovolenkový nárok maximálne 30 pracovných dní (v tomto prípade sa započítavajú aj práce vykonávané v zahraničí, pokiaľ zamestnanec pracuje aj na iných miestach ako v Rakúsku).

Špecifickou povinnosťou pre zamestnávateľov, ktorí vysielajú, resp. prenechávajú zamestnancov na práce v stavebníctve v Rakúsku je pravidelné mesačné oznamovanie o zamestnancoch.

Vyslaní, resp. prenechaní zamestnanci sú povinní mať k dispozícii vyhotovenie oznámenia o vyslaní, resp. prenechaní zamestnanca, ďalej prihlásenie zamestnanca na sociálne poistenie v domovskej krajine (formulár A1 alebo E101), pokiaľ pre nich neplatí povinnosť poistenia v Rakúsku. Pokiaľ podlieha zamestnanie vyslaného, resp. prenechaného zamestnanca v domovskej krajine úradnému povoleniu, je potrebné mať k dispozícii aj toto povolenie alebo jeho odpis. Vyslaní, resp. prenechaní zamestnanci sú ďalej povinní mať k dispozícii všetky mzdové podklady, z ktorých je možné zistiť výšku odplaty zmysle platných rakúskych predpisov a to v nemeckom jazyku a za celú dobu vyslania na prácu do Rakúska (pracovná zmluva, výplatná páska, výpisy z bankových účtov o úhrade mzdy, dochádzka a podklady o mzdovom zaradení). 

 

Oddlženie fyzickej osoby

NRSR schválila dňa 29.11.2016 novelu konkurzného zákona, ktorá obsahuje okrem iného aj novú rozsiahlu úpravu oddlženia fyzickej osoby.

Dlžník (fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ), ktorý je platobne neschopný, sa môže domáhať oddlženia jednou z dvoch alternatív, buď konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Opätovne sa môže domáhať oddlženia až po uplynutí 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára. Pre fyzické osoby sa zavádza samostatná definícia platobnej neschopnosti. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba, ak je voči nemu vedené exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie. Zároveň je povinný vyhlásiť, že je platobne neschopný.

Z uspokojenia sú vylúčené pohľadávky, t.j. sú nevymáhateľné:

a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok, zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,

b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,

c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,

d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom,

e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom,

f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné)  však bude musieť dlžník  splácať aj po oddlžení  (napr. pohľadávky dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú za zdraví alebo spôsobenú úmyselne, peňažný trest podľa Trestného zákona, pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi...).

V záujme ochrany dlžníkov pred stratou bývania zákon zavádza tzv. nepostihnuteľnú hodnotu obydlia dlžníka. Dlžník, ktorý prejde osobným bankrotom, bude mať právo voči tzv. nezabezpečeným veriteľom uchrániť si istú sumu, ktorá mu ostane zachovaná a mohol si z nej platiť napríklad nájomné.

V prípade konkurzu dlžník odovzdá na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.

Osoby v materiálnej núdzi majú nárok na právnu pomoc v konaní o oddlžení spočívajúcu v zastupovaní dlžníka v konaní o oddlžení až do ustanovenia správcu a v poskytnutí preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu. Hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení je dlžník povinný vrátiť Centru právnej pomoci v mesačných splátkach do troch rokov od jeho poskytnutia.

Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci.

Zákon nadobúda účinnosť 1.1.2017, avšak časť zákona upravujúca oddlženie nadobúda účinnosť až 1.3.2017.