a

aktuality

Zákon proti byrokracii

1. septembra 2018 spustil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu portál OverSI, ktorého úlohou je pomôcť orgánom verejnej moci implementovať tzv. zákon proti byrokracii. Od uvedeného dátumu už občania nebudú mať povinnosť predkladať úradom výpisy z obchodného a živnostenského alebo listy vlastníctva z katastra nehnuteľností, ale úradníci si potrebné dokumenty nájdu na portáli OverSI.

Počnúc 1. januárom 2019 sa to bude týkať aj odpisov a výpisov z registra trestov a neskôr sa plánuje odbúrať administratívna záťaž občanov aj pri potvrdení o návšteve školy, potvrdení o nedoplatkoch na sociálnom a zdravotnom poistení či daniach.

Náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania po 1.10.2018

Novelou katastrálneho zákona účinnou od 01.10.2018 sa v § 24 katastrálneho zákona upravujú náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania, pričom tieto náležitosti majú spĺňať všetky návrhy na katastrálne konanie, t.j. ako návrh na vklad, tak aj návrh na záznam, na zápis poznámky, na prešetrenie údajov katastra, na opravu chýb, a i.

Návrh na začatie katastrálneho konania musí obsahovať (pozn.: podľa konkrétneho návrhu):

a) identifikačné údaje navrhovateľa v rozsahu

1. meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca iný identifikátor, miesto trvalého pobytu, adresu na doručovanie v tuzemsku, ak je odlišná od miesta trvalého pobytu, údaj o štátnej príslušnosti, ak ide o fyzickú osobu,

2. názov, identifikačné číslo, sídlo, adresu na doručovanie, ak je odlišná od sídla, ak ide o právnickú osobu,

b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,

c) uvedenie predmetu návrhu,

d) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, ak ide o návrh na vklad,

e) označenie nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c) zákona,

f) označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku,

g) číslo úradného overenia geometrického plánu, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo pri zápise údajov podľa § 46 ods. 2 až 46 až 8 zákona,

h) údaj o mieste a dátume zverejnenia povinne zverejňovanej zmluvy, ak ide o povinne zverejňovanú zmluvu,

i) označenie príloh,

j) žiadosť o zaslanie oznámenia o vykonaní záznamu, oznámenia o vykonaní poznámky alebo žiadosť o zaslanie oznámenia o výsledku prešetrenia zmien údajov katastra prostredníctvom elektronickej pošty na uvedenú elektronickú adresu alebo do elektronickej schránky, ak navrhovateľ žiada oznámiť vykonanie zápisu do katastra alebo oznámiť výsledok prešetrenia údajov katastra v elektronickej podobe,

k) žiadosť o urýchlené konanie o vklade, ak navrhovateľ žiada o jeho urýchlenie.

Zmeny v Obchodnom zákonníku od 1.9.2018

Od 01.09.2018 vstúpia do účinnosti zmeny, ktoré sa týkajú výmazu spoločnosti z obchodného registra, založenia spoločnosti s ručením obmedzeným a prevodu obchodného podielu v tejto spoločnosti.

Podľa aktuálne platnej právnej úpravy je pri výmaze spoločnosti z obchodného registra na návrh spoločnosti povinnou prílohou súhlas správcu dane a to v prípade, ak sa spoločnosť zrušuje bez likvidácie.

V zmysle novelizovaného znenia § 68 ods. 11 OBZ ak návrh na výmaz z obchodného registra podáva spoločnosť a nejde o zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom, je spoločnosť povinná doložiť súhlas príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, a súhlas Sociálnej poisťovne. Súhlas príslušného správcu dane je spoločnosť povinná si od správcu dane vyžiadať. Súhlas Sociálnej poisťovne sa nevyžaduje, ak spoločnosť nie je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne.

Podľa aktuálne platnej právnej úpravy nemôže spoločnosť s ručením obmedzeným založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle.

V zmysle novelizovaného znenia § 105b OBZ spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu alebo v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, alebo Sociálna poisťovňa na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra.

Toto ustanovenie sa však nepoužije, ak je zakladateľom zahraničná osoba.

Do § 115 OBZ upravujúceho prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným sa vkladá nová odsek 3, v zmysle ktorého spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie.

Návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra pri prevode obchodného podielu je spoločnosť povinná doložiť súhlasom správcu dane podľa osobitného predpisu; to neplatí, ak dochádza k prevodu obchodného podielu v rámci zrušenia spoločnosti bez likvidácie v dôsledku zániku účasti spoločníka v spoločnosti. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy má spoločnosť túto povinnosť len, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu.

Avšak od 01.09.2018 bude mať v zmysle § 115 ods. 7 OBZ spoločnosť túto povinnosť len vtedy, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu a súčasne ak spoločník alebo nadobúdateľ je vedený v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu.

Súhlas správcu dane sa dokladá o osobe spoločníka, ako aj o osobe nadobúdateľa.

Notárska zápisnica ako exekučný titul

Právny poriadok SR poskytuje veriteľom viacero možností na zabezpečenie ich pohľadávok. Okrem záložného práva, ručenia, či zmluvnej pokuty, je možné pohľadávku zabezpečiť a uznaním záväzku dlžníkom vo forme notárskej zápisnice.

Notárska zápisnica je v zmysle § 45 Exekučného zákona exekučným titulom, ak obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a súhlas  povinnej osoby s vykonateľnosťou (doložku vykonateľnosti).  Pri tomto zabezpečovacom inštitúte sa veriteľ už nemusí na súde domáhať svojich práv ohľadne takto uznanej pohľadávky.

K zjednodušeniu uplatnenia notárskej zápisnice s doložkou vykonateľnosti ako exekučného titulu v praxi prispel nedávno aj Ústavný súd SR. Ten vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v rámci exekučného konania sa v súvislosti s notárskou zápisnicou posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na jej hmotnoprávny základ. Ak má teda notárska zápisnica všetky zákonné náležitosti, akékoľvek dlžníkove námietky týkajúce sa vymáhanej pohľadávky, ako samotná existencia dlhu, jeho výška, splatnosť atď. sa v exekučnom konaní skúmať nebudú.

Ak záväzok uznaný v notárskej zápisnici vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Záväzok v notárskej zápisnici sa nemôže týkať aj zmluvných pokút.

Ochrana osobných údajov od 25.05.2018 a pokuty

Dňa 25.05.2018 vstúpili do účinnosti Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, známe ako Nariadenie GDPR, ako aj zákon NR SR č. 18/2018 o ochrane osobných údajov (ďalej len ako "zákon").

Z uvedených predpisov vyplývajú viaceré povinnosti, za nesplnenie, ktorých môže Úrad na ochranu osobných údajov (ďalej len ako „Úrad“) uložiť pokuty.

Podľa § 104 ods. 1 zákona Úrad môže uložiť pokutu do 10 000 000 eur, alebo ak ide o podnik do 2 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia,

a) prevádzkovateľovi, vrátane orgánu verejnej moci a verejnoprávnym inštitúciám, za neplnenie alebo porušenie niektorej z povinností podľa § 15, § 18, § 31 až 35, § 37, § 39 až 45, § 79 a § 109 zákona alebo podľa čl. 8, čl. 11, čl. 25 až 39, čl. 42 a čl. 43 nariadenia GDPR,

b) príslušnému orgánu za neplnenie alebo porušenie niektorej z povinností podľa § 67 až 72 zákona,

c) sprostredkovateľovi vrátane orgánu verejnej moci a verejnoprávnej inštitúcii v postavení sprostredkovateľa, za neplnenie alebo porušenie niektorej z povinností podľa § 34 až 37, § 39, § 40 ods. 3, § 44, § 45, § 69 ods. 3, § 71, § 79 a § 109 zákona alebo podľa čl. 27 až 33, čl. 37 až 39, čl. 42 a čl. 43 nariadenia GDPR,

d) certifikačnému subjektu za neplnenie alebo porušenie niektorej z povinností podľa § 88 a 89 zákona alebo podľa čl. 42 a 43 nariadenia GDPR,

e) monitorujúcemu subjektu za neplnenie alebo porušenie niektorej z povinností podľa § 87 ods. 5 a 19 zákona alebo podľa čl. 41 ods. 4 nariadenia GDPR.

 

Podľa § 104 ods. 2 zákona Úrad môže uložiť pokutu do 20 000 000 eur, alebo ak ide o podnik do 4 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia, tomu, kto

a) nesplnil alebo porušil niektorú zo základných zásad spracúvania osobných údajov vrátane podmienok súhlasu podľa § 6 až 14, § 16 a § 52 až 58 zákona alebo podľa čl. 5 až 7 a čl. 9 nariadenia GDPR,

b) nesplnil alebo porušil niektoré z práv dotknutej osoby podľa § 19 až 29 a § 59 až 66 zákona alebo podľa čl. 12 až 22 nariadenia GDPR,

c) nesplnil alebo porušil niektorú z povinností pri prenose osobných údajov príjemcovi v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii podľa § 49 až 51 a § 73 až 77 zákona alebo podľa čl. 44 až 49 nariadenia GDPR,

d) nesplnil alebo porušil niektorú z povinností zákonného spracúvania osobných údajov podľa § 78 zákona,

e) nesplnil príkaz alebo nedodržal dočasné alebo trvalé obmedzenie spracúvania osobných údajov alebo pozastavenie prenosu osobných údajov nariadeného úradom podľa § 81 ods. 3 zákona alebo podľa čl. 58 ods. 2 nariadenia GDPR alebo v rozpore s čl. 58 ods. 1 nariadenia GDPR neposkytol prístup.

 

Tomu, kto nesplnil úradom uložené opatrenie podľa § 102 ods. 1 písm. a) zákona alebo čl. 58 ods. 2 nariadenia GDPR, môže úrad uložiť pokutu do 20 000 000 eur, alebo ak ide o podnik do 4 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia.

 

Pokutu podľa § 104 zákona možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď úrad porušenie povinnosti zistil, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

 

Podľa § 105 ods. 1 zákona Úrad môže uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur osobe, ktorá nie je prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, za neposkytnutie požadovanej súčinnosti úradu pri výkone dozoru podľa § 109 zákona alebo nariadenia GDPR.

 

Podľa § 105 ods. 2 zákona Úrad môže uložiť poriadkovú pokutu prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, prípadne zástupcovi prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa

a) do 2 000 eur, ak nezabezpečí primerané podmienky na výkon kontroly podľa § 94 písm. a) zákona,

b) do 10 000 eur, ak marí výkon kontroly podľa § 94 písm. b) až h) zákona.

 

Poriadkovú pokutu podľa § 105 možno uložiť do 6 mesiacov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

 

Úrad ukladá pokuty a poriadkové pokuty v závislosti od okolností každého jednotlivého prípadu. Pri rozhodovaní o uložení pokuty a určení jej výšky úrad zohľadní najmä

a) povahu, závažnosť a trvanie porušenia, povahu, rozsah alebo účel spracúvania osobných údajov, ako aj počet dotknutých osôb, na ktoré malo vplyv, a rozsah škody, ak vznikla,

b) prípadné zavinenie porušenia ochrany osobných údajov

c) opatrenia, ktoré prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ prijal na zmiernenie škody, ktorú dotknuté osoby utrpeli,

d) mieru zodpovednosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa so zreteľom na technické a organizačné opatrenia, ktoré prijal podľa § 32, § 39 a § 42 zákona,

e) predchádzajúce porušenia ochrany osobných údajov zo strany prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa,

f) mieru spolupráce s úradom pri náprave porušenia ochrany osobných údajov a zmiernení možných nepriaznivých dôsledkov porušenia ochrany osobných údajov,

g) kategóriu osobných údajov, ktorých sa porušenie ochrany osobných údajov týka,

h) spôsob, akým sa úrad o porušení ochrany osobných údajov dozvedel, a najmä to, či prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ porušenie ochrany osobných údajov oznámili, a ak áno, v akom rozsahu,

i) splnenie opatrení prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, ak boli skoršie v konaní o ochrane osobných údajov uložené také opatrenia podľa § 102 ods. 1 zákona,

j) dodržiavanie schválených kódexov správania podľa § 85 zákona alebo vydaných certifikátov podľa § 86 zákona,

k) priťažujúce okolnosti alebo poľahčujúce okolnosti, najmä finančné výhody alebo straty, ktorým sa zabránilo, priamo alebo nepriamo v súvislosti s porušením ochrany osobných údajov.

Evidovanie ceny nehnuteľností v katastri

Zákonom č. 212/2018 Z.z. sa s účinnosťou od 1. októbra 2018 novelizuje katastrálny zákon. Jednou z noviniek je evidovanie údajov o kúpnej cene všetkých nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Doteraz sa v katastri nehnuteľností evidovali iba ceny poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Nová právna úprava platí však iba do budúcnosti, čo znamená, že spätne sa cena všetkých nehnuteľností zisťovať ani zapisovať nebude.

Informácie o cenách nehnuteľností nebudú voľne prístupné, ale prístup k nim bude obmedzený na na vybraný okruh osôb. Okrem vlastníka to budú štátne orgány, NBS, súdy, prokuratúra, Policajný zbor, notár, súdny exekútor, daňový úrad, insolvenčný správca, znalec oceňujúci nehnuteľnosti a oprávnená osoba, vyhotovujúca cenové mapy.

Naďalej ostáva obmedzený aj prístup do zbierky listín katastra nehnuteľností, avšak okrem vlastníkov a ich právnych predchodcov bude prístup povolený napríklad aj právnym nástupcom vlastníka, konkurzným správcom, súdom, notárom a iným orgánom verejnej moci v rámci výkonu ich činnosti. Týmto osobám bude zároveň možné poskytnúť súpis nehnuteľností, ktorý bude obsahovať všetky nehnuteľnosti, vlastnené alebo spravované jednou osobou a to aj za celé územie SR. 

Novela Zákonníka práce účinná od 1. 5. 2018

Zvýšenie príplatkov za prácu v noci, vo sviatky a cez víkendy

Zvyšovanie príplatkov (okrem príplatku za sviatok) sa uskutoční v dvoch fázach, t.j. od 01.05.2018 a následne od 01.05.2019. Pri nočnej práci sa príplatky rôznia v závislosti od toho, či ide o rizikovú prácu alebo nie.

Príplatky za prácu sú určené v percentách a odvíjajú sa od minimálnej hodinovej mzdy. V zátvorke je uvedené o koľko Eur sa zvýši hodinová mzda s príplatkom. Uvedená suma je však minimálna suma príplatku, ktorá je daná pre každého zamestnanca bez ohľadu na náročnosť práce (okrem nočnej práce, pri ktorej sa rozlišujú rizikové a nerizikové povolania). Zamestnávatelia môžu zamestnancom poskytnúť aj väčšie príplatky.


Príplatok za nočnú prácu

 

Stav do 30.04.2018

Stav od 01.05.2018

Stav od 01.05.2019

Nerizikové povolanie

20 % (0,55 Eur za hodinu)

30 % (0,82 Eur za hodinu)

40 % (1,1 Eur za hodinu)

Rizikové povolanie

20 % (0,55 Eur za hodinu)

35 % (0,96 Eur za hodinu)

50 % (1,37 Eur za hodinu)


Príplatok za prácu počas sviatkov

Stav do 30.04.2018

Stav od 01.05.2018

50 % (1,38 Eur za hodinu)

100 % (2,76 Eur za hodinu)


Príplatok za prácu v sobotu

Stav do 30.04.2018

Stav od 01.05.2018

Stav od 01.05.2019

0 %

25 % (0,69 Eur za hodinu)

50 % (1,38 Eur za hodinu)


Príplatok za prácu v nedeľu

Stav do 30.04.2018

Stav od 01.05.2018

Stav od 01.05.2019

0 %

50 % (1,38 Eur za hodinu)

100 % (2,76 Eur za hodinu)


Výnimka zo zvyšovania príplatkov

Zákon však zároveň zamestnávateľom umožňuje uplatniť si výnimku z vyššie uvedených minimálnych príplatkov. Zvýšenie príplatkov za prácu v noci, v sobotu alebo v nedeľu budú môcť zamestnávatelia upraviť v kolektívnej zmluve alebo priamo v rámci pracovnej zmluvy so zamestnancom. V pracovnej zmluve je to však možné iba ak vo firme nie sú zriadené odbory a zamestnávateľ k 31. decembru predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Príplatky zavedené takýmto spôsobom môžu byť potom nižšie, ako bez uplatnenia tejto výnimky. Túto výnimku môžu využiť iba zamestnávatelia, u ktorých uvedený druh práce, teda napr. nočná práca alebo práca v nedeľu, je prevažným druhom práce pri danom zamestnávateľovi. Zároveň túto výnimku však nemožno použiť pri práci vo sviatky.

Pri práci v noci sa pri využití uvedenej výnimky príplatok od 01.05.2018 zvýši najmenej na 25% minimálnej mzdy a od 01.05.2019 najmenej na 35% minimálnej mzdy. Pri nočnej práci si zamestnávateľ nemôže túto výnimku uplatniť pri rizikových prácach.

Pri práci v sobotu sa tak zvýši príplatok od 01.05.2018 najmenej na 20% minimálnej mzdy a od 01.05.2019 najmenej na 45% minimálnej mzdy.

Za prácu v nedeľu sa pri uplatnení tejto výnimky môžu poskytnúť príplatky od 01.05.2018 najmenej vo výške 40% minimálnej mzdy a od 01.05.2019 najmenej vo výške 90% minimálnej mzdy.

Domáckemu zamestnancovi, resp. zamestnancovi vykonávajúcemu teleprácu podľa § 52 Zákonníka práce nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú aj mzdové zvýhodnenia za prácu v sobotu, za prácu v  nedeľu a za nočnú prácu, ako aj mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124 ZP). „Dohodárom“ patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.

 

13. a 14. plat

Vyplácanie 13. a 14. platov, čiže peňažných plnení pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov, nie je povinnosťou zamestnávateľa, ale je ponechané na báze dobrovoľnosti.

Takto vyplatené odmeny budú oslobodené od daňovej a odvodovej povinnosti. Na uplatnenie úľav však musí byť splnených viacero podmienok. Prvou je, aby tieto platy boli minimálne vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ďalšou podmienkou je, že úľavy možno uplatniť maximálne do výšky 500 Eur.

13. plat oslobodený od daňovej a odvodovej povinnosti môže zamestnávateľ vyplácať v kalendárnom mesiaci jún zamestnancom, ktorých zamestnáva aspoň dva roky nepretržite. Okrem 13. platov môžu zamestnávatelia vyplácať aj 14. platy v kalendárnom mesiaci december tým zamestnancom, ktorých zamestnávajú nepretržite aspoň 4 roky. Podmienkou pre vyplatenie 14. platu je vyplatenie 13. platu.

Ak teda zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odmeny (14. plat) v kalendárnom mesiaci december bez toho, aby tomu istému zamestnancovi vyplatil aj 13. plat v júni, tento plat bude podliehať daňovej a odvodovej povinnosti ako doteraz.


Povinnosť zverejnenia ponúkanej mzdy v pracovných inzerátoch

Novela Zákonníka práce zavádza povinnosť zverejniť ponúkanú mzdu v pracovných inzerátoch. Ak následne dôjde k uzavretiu pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi minimálne mzdu, ktorú uviedol v pracovnej ponuke. Nemôže mu poskytnúť nižšiu.

 

Potvrdenie pre „dohodárov“

Pri skončení dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o tom, či sa z odmeny zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať.