Dňa 29.11.2018 bol schválený zákon, ktorým sa novelizuje Zákon o DPH. S účinnosťou od 1.1.2019 sa najmä:
V súčasnosti je oslobodené od DPH dodanie stavby vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby alebo jej časti. Platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane považujú za časť stavby.
Po 1.1.2019 bude platiť, že (§ 38 ods. 1 zákona) oslobodené od dane je dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa
a) kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo nastane skôr,
b) kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác; hodnotou stavby pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej stavby na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,
c) kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.
Dochádza tak k upresneniu, čo sa považuje za prvú kolaudáciu stavby. V prípade významných úkonov (stavebných prác), ktoré zmenia účel užívania alebo zmenia podmienky doterajšieho užívania, začne plynúť nová lehota na účely oslobodenia od DPH.
Novelou sa § 38 zákona sa dopĺňa odsekmi 7 až 9, ktoré znejú:
„(7) Ak platiteľ dodáva časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor, dodanie je oslobodené od dane, ak je uskutočnené po piatich rokoch odo dňa
a) kolaudácie stavby, na základe ktorej sa povolilo prvé užívanie bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, a to podľa toho, čo nastane skôr,
b) kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác; hodnotou bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľného bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,
c) kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby, bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru po vykonaní stavebných prác na spoločných častiach stavby alebo jednotlivom byte, apartmáne alebo nebytovom priestore, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác.“
V prípade, že platiteľ dane bude predávať samostatne byt, či apartmán v bytovom dome, oslobodenie od dane sa podľa novely zákona o DPH posúdi podľa doby, ktorá uplynula od prvej kolaudácie bytového domu.
„(8) Platiteľ, ktorý dodáva stavbu alebo časť stavby, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa odseku 1 alebo odseku 7, sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby alebo časti stavby nebude oslobodené od dane; to neplatí pri dodaní stavby určenej na bývanie, dodaní jednotlivého bytu a dodaní jednotlivého apartmánu v bytovom dome. Ak platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie a aj na účel iný ako na bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane len v časti, ktorá nie je určená na bývanie.“
Uvedené znamená, že platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nemá právo rozhodnúť sa, že dodanie nebude oslobodené od dane a dodá túto nehnuteľnosť bez dane.
„(9) Na účely odsekov 5 a 8 sa apartmánom v bytovom dome19a) rozumie miestnosť alebo súbor miestností v bytovom dome, ktorý je spôsobilý plniť rovnakú funkciu ako byt.“.
(Poznámka "19a": Bytový dom je definovaný v § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.)
V zmysle platnej legislatívy je od DPH oslobodený nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou nájmu v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby), nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel, nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov, nájmu bezpečnostných schránok. Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane.
Od 1.1.2019 bude platiť, že: „Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane, okrem nájmu bytu, rodinného domu a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí.“
V zmysle prechodných ustanovení sa uvedené ustanovenie vzťahuje na zmluvu o nájme nehnuteľnosti uzavretú po 31. decembri 2018, na základe ktorej bola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania po 31. decembri 2018.
Rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň podľa § 4c zákona vydané do 31. decembra 2018 sa zrušujú. Daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu, ktorá do 31. decembra 2018 nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani, vráti do 28. februára 2019.
Dôvodom je, že v súčasnej definícii obratu sú použité pojmy „príjmy“ a „výnosy“, čo spôsobuje nerovnaké podmienky pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo. Uvedené pojmy sa nahrádzajú pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb“, čo znamená, že do obratu sa zahrnie reálna hodnota dodaných tovarov a služieb. Na základe novej definície sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“ predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Ďalšia úprava v súvislosti s novou definíciou obratu je v prechodných ustanoveniach zákona (§ 85kg ods. 1).
Zavádza sa obratový limit pre zdaniteľné osoby poskytujúce digitálne služby, ktoré sú usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie a ktoré poskytujú digitálne služby nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, pričom ak hodnota týchto služieb nepresiahne v kalendárnom roku sumu 10 000 eur bez dane a súčasne túto sumu nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku, takíto poskytovatelia si budú môcť ako miesto dodania nimi poskytovaných digitálnych služieb zvoliť členský štát ich usadenia.
S účinnosťou od 1.10.2019 sa upravuje:
Platný zákon neobsahuje žiadne pravidlá daňového zaobchádzania s transakciami týkajúcimi sa poukazov. Novelou sa zavádzajú pravidlá uplatňovania DPH pri dodaní poukazov, ktoré je možné vymeniť za tovary alebo služby. Poukazom je nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Súčasne sa budú rozoznávať jednoúčelové a viacúčelové poukazy, ktorých rozdiel spočíva okrem iného v momente vzniku daňovej povinnosti. Pri jednoúčelových poukazoch je už v čase ich vystavenia známe miesto dodania tovaru alebo služieb a suma splatnej dane tovaru alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje a už samotné vystavenie poukazu bude predstavovať dodanie. Pri viacúčelových poukazoch vzniká daňová povinnosť až výmenou poukazu za tovar/službu
NRSR schválila dňa 07.12.2018 zákon, ktorým sa s účinnosťou od 1.1.2019 novelizuje Zákonník práce.
V § 13 sa dopĺňa nový odsek 5: „Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania. Nikto nesmie byť na pracovisku prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania.“
Pokiaľ zamestnávateľ nedodrží ustanovené podmienky, môže sa zamestnanec obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany, v súlade s § 13 ods. 8 ZP (predtým ods. 7).
V § 43 ods. 4 sa dopĺňa druhá veta: „Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.“ Uvedené sa zároveň vzťahuje aj na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
1. septembra 2018 spustil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu portál OverSI, ktorého úlohou je pomôcť orgánom verejnej moci implementovať tzv. zákon proti byrokracii. Od uvedeného dátumu už občania nebudú mať povinnosť predkladať úradom výpisy z obchodného a živnostenského alebo listy vlastníctva z katastra nehnuteľností, ale úradníci si potrebné dokumenty nájdu na portáli OverSI.
Počnúc 1. januárom 2019 sa to bude týkať aj odpisov a výpisov z registra trestov a neskôr sa plánuje odbúrať administratívna záťaž občanov aj pri potvrdení o návšteve školy, potvrdení o nedoplatkoch na sociálnom a zdravotnom poistení či daniach.
S účinnosťou od 1. novembra 2018 majú právnické osoby, ktoré nie sú subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo rovnocenných medzinárodných noriem, povinnosť zmysle zákona č. 52/2018 Z. z. do obchodného registra zapisovať aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod.
Pri prvozápise právnickej osoby táto povinnosť platí od 1. novembra 2018 a údaje o konečnom užívateľovi výhod sa zapisujú v prvozápisovom formulári v rámci samostatnej časti zápisového formulára príslušného podľa typu zapisovaného subjektu.
Pre subjekty už zapísané v obchodnom registri, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mať zapísané údaje o konečných užívateľov výhod v obchodnom registri, je v zákone upravené prechodné obdobie štrnástich mesiacov (od 1. novembra 2018 do 31. decembra 2019), do ktorého si musia tieto údaje zapísať (podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi). Pre zápis (zmenu, výmaz) údajov o konečných užívateľoch výhod pre už zapísané právnické osoby je vytvorený nový formulár č. 31.
Do obchodného registra zapisujú identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu (§ 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu v znení neskorších predpisov).
Ak ide o návrh na doplnenie údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo o návrh na zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod, zapísanie údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra je bezplatné.
Návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra sa nedokladá listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť.
Zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod v obchodnom registri nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora do Registra partnerov verejného sektora.
Údaje o konečných užívateľoch výhod nebudú verejne dostupné na www.orsr.sk, v obchodnom vestníku ani vo výpisoch z obchodného registra. Pre navrhovateľa budú zobrazené v potvrdení o vykonaní zápisu.
Novelou katastrálneho zákona účinnou od 01.10.2018 sa v § 24 katastrálneho zákona upravujú náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania, pričom tieto náležitosti majú spĺňať všetky návrhy na katastrálne konanie, t.j. ako návrh na vklad, tak aj návrh na záznam, na zápis poznámky, na prešetrenie údajov katastra, na opravu chýb, a i.
Návrh na začatie katastrálneho konania musí obsahovať (pozn.: podľa konkrétneho návrhu):
a) identifikačné údaje navrhovateľa v rozsahu
1. meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca iný identifikátor, miesto trvalého pobytu, adresu na doručovanie v tuzemsku, ak je odlišná od miesta trvalého pobytu, údaj o štátnej príslušnosti, ak ide o fyzickú osobu,
2. názov, identifikačné číslo, sídlo, adresu na doručovanie, ak je odlišná od sídla, ak ide o právnickú osobu,
b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) uvedenie predmetu návrhu,
d) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, ak ide o návrh na vklad,
e) označenie nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c) zákona,
f) označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku,
g) číslo úradného overenia geometrického plánu, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo pri zápise údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 zákona,
h) údaj o mieste a dátume zverejnenia povinne zverejňovanej zmluvy, ak ide o povinne zverejňovanú zmluvu,
i) označenie príloh,
j) žiadosť o zaslanie oznámenia o vykonaní záznamu, oznámenia o vykonaní poznámky alebo žiadosť o zaslanie oznámenia o výsledku prešetrenia zmien údajov katastra prostredníctvom elektronickej pošty na uvedenú elektronickú adresu alebo do elektronickej schránky, ak navrhovateľ žiada oznámiť vykonanie zápisu do katastra alebo oznámiť výsledok prešetrenia údajov katastra v elektronickej podobe,
k) žiadosť o urýchlené konanie o vklade, ak navrhovateľ žiada o jeho urýchlenie.
Od 16. februára 2019 sa začne v Európskej únii uplatňovať nové nariadenie o verejných listinách (Nariadenie EP a Rady (EÚ) 2016/1191 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012), vďaka ktorému sa odstráni administratívna záťaž pre občanov súvisiaca napr. s apostiláciou alebo zabezpečovaním overených prekladov niektorých verejných listín.
V súčasnosti podlieha predkladanie verejných listín vydaných v jednom členskom štáte EÚ orgánom v druhom členskom štáte rôznym vnútroštátnym pravidlám, medzi ktoré patrí aj požiadavka vyššieho overenia verejnej listiny alebo podobnej formálnej náležitosti (apostil), resp. inej formálnej náležitosti, ktorou je požiadavka vyhotovenia prekladu verejnej listiny súdnym prekladateľom do úradného jazyka štátu, kde má byť verejná listina predložená alebo požiadavka súčasného predloženia originálu, ak klient predkladá osvedčený odpis. To sú všetko formality, ktoré pre občanov a organizácie vytvárajú byrokratické prekážky, ktoré predlžujú proces vybavenia žiadostí s negatívnymi dôsledkami pre žiadateľa, akými sú náklady na apostiláciu, ako aj náklady na odmenu súdneho prekladateľa.
Tieto prekážky budú odstránené, keď sa od 16. februára 2019 začne v členských štátoch EÚ uplatňovať nariadenie o verejných listinách.
Nariadenie sa bude vzťahovať na klasickú formu verejných listín a ich osvedčené odpisy, ale aj na elektronicky vydávané verejné listiny, ktoré osvedčujú tieto skutočnosti:
Nariadenie eliminuje niektoré požiadavky týkajúce sa preukázania pravosti listiny a jej obsahu, avšak
- nezaručuje uznávanie právnych účinkov týkajúcich sa obsahu verejnej listiny a
- nevytvára povinnosť vydávať verejné listiny, ktoré podľa vnútroštátneho práva neexistujú.
Nariadenie sa uplatní za predpokladu, že verejné listiny týkajúce sa niektorej z uvedených skutočností vydávajú pre občana Únie orgány členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Uvedené nariadenie sa vzťahuje aj na verejné listiny, ktorých predloženia sa môže vyžadovať od občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi občanmi, ak chcú voliť alebo byť volení do Európskeho parlamentu alebo v komunálnych voľbách v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko.
Nariadenie sa nevzťahuje na verejné listiny vydané orgánmi tretích štátov ani na osvedčené odpisy takýchto listín, hoci osvedčený odpis vyhotovil príslušný orgán členského štátu EÚ.
Odstránenie požiadavky osvedčovania apostilom
Uľahčenie pre občanov bude spočívať v tom, že pre verejné listiny, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia, nebude potrebné vyššie overenie formou osvedčenia apostilom (keďže všetky členské štáty EÚ sú zmluvnou stranou haagskeho Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín - ozn. č. 213/2002 Z.z.).
Možnosť overiť si pravosť vydanej verejnej listiny má umožniť Informačný systém o vnútornom trhu (tzv. IMI systém - Internal Market Information System), kde je už zaradený aj modul „verejné listiny“.
Odstránenie povinného úradného prekladu pre vybrané druhy verejných listín
Európska komisia spolu s členskými štátmi vybrala užší okruh verejných listín, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia, pre ktoré odo dňa uplatňovania nariadenia o verejných listinách, t.j. od 16. februára 2019, nebudú potrebovať okrem apostilácie ani súdny preklad do úradného jazyka členského štátu EÚ, v ktorom budú predložené.
Na území Slovenskej republiky to bude znamenať, že verejné listiny vydané orgánom členského štátu EÚ, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia, nevyžadujú úradný preklad do slovenského jazyka, ak sú priamo v tomto jazyku vystavené cudzím orgánom alebo, ak sú vystavené v českom jazyku. Slovenská republika vo svojom vyhlásení k čl. 24 ods.1 písm. a nariadenia češtinu pripustila ako akceptovaný jazyk.
Úradný preklad do slovenčiny sa nebude vyžadovať, ak osoba požiada o vystavenie viacjazyčného štandardného formulára k verejnej listine, ktorá sa týka
Tento formulár je len prekladovou pomôckou a musí byť pripojený k verejnej listine, ku ktorej bol vydaný a podlieha administratívnemu, resp. súdnemu poplatku.
Pokiaľ však ani priloženie prekladového formulára k verejnej listine nebude postačujúce k tomu, aby úradník štátu, v ktorom sa listina predkladá, porozumel obsahu listiny natoľko, aby ju mohol akceptovať, môže výnimočne požadovať úradný preklad verejnej listiny.
Súčasné predkladanie originálu a osvedčeného odpisu
Ak členský štát vyžaduje predloženie originálu verejnej listiny vydanej v inom členskom štáte EÚ, tak nemôže súčasne požadovať predloženie osvedčeného odpisu tejto verejnej listiny. Platí to aj opačne. Ak predpisy členského štátu povoľujú predloženie osvedčeného odpisu verejnej listiny vydanej v inom členskom štáte EÚ, tak tento odpis musia akceptovať aj keď bol vyhotovený príslušným orgánom tohto iného členského štátu.
Praktické príklady:
1. Originál rodného listu vystavený matrikou v SR, ktorý sa predkladá orgánu v Poľsku:
- nepotrebuje osvedčenie apostilom
- na žiadosť osoby matrika vystaví viacjazyčný štandardný formulár s rubrikami v slovenčine a poľštine, t.j. nepotrebuje úradný preklad
2. Originál výpisu z Registra trestov SR, ktorý sa prekladá orgánu v Nemecku:
A/ ak osoba nemá záznam v registri:
- nepotrebuje osvedčenie apostilom
- na žiadosť osoby register vystaví viacjazyčný štandardný formulár s rubrikami v slovenčine a nemčine = nepotrebuje preklad
B/ ak osoba má záznam v registri:
- potrebuje osvedčenie apostilom na výpis z registra, ktoré udelí MZVaEZ SR (pozitívny záznam nepatrí do rozsahu nariadenia
- potrebuje úradný preklad do nemčiny vyhotovený súdnym prekladateľom, ktorého podpis a pečiatku osvedčí apostilom ktorýkoľvek krajský súd
3. Občan Fínska predloží potvrdenie o uzavretí registrovaného partnerstva s občanom SR rovnakého pohlavia. Orgán SR uzná, že verejná listina je pravá, avšak neprizná páru účinky, ktoré z tejto listiny vyplývajú podľa práva Fínska, nakoľko slovenský právny poriadok nepozná inštitút registrovaného partnerstva.
ZDROJ: http://www.justice.gov.sk
Právny poriadok SR poskytuje veriteľom viacero možností na zabezpečenie ich pohľadávok. Okrem záložného práva, ručenia, či zmluvnej pokuty, je možné pohľadávku zabezpečiť a uznaním záväzku dlžníkom vo forme notárskej zápisnice.
Notárska zápisnica je v zmysle § 45 Exekučného zákona exekučným titulom, ak obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou (doložku vykonateľnosti). Pri tomto zabezpečovacom inštitúte sa veriteľ už nemusí na súde domáhať svojich práv ohľadne takto uznanej pohľadávky.
K zjednodušeniu uplatnenia notárskej zápisnice s doložkou vykonateľnosti ako exekučného titulu v praxi prispel nedávno aj Ústavný súd SR. Ten vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v rámci exekučného konania sa v súvislosti s notárskou zápisnicou posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na jej hmotnoprávny základ. Ak má teda notárska zápisnica všetky zákonné náležitosti, akékoľvek dlžníkove námietky týkajúce sa vymáhanej pohľadávky, ako samotná existencia dlhu, jeho výška, splatnosť atď. sa v exekučnom konaní skúmať nebudú.
Ak záväzok uznaný v notárskej zápisnici vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Záväzok v notárskej zápisnici sa nemôže týkať aj zmluvných pokút.
