a

aktuality

Civilný sporový poriadok a zmeny v civilnom procese

Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, nadobúdajúci účinnosť 1.7.2016, zavádza do občianskeho súdneho procesu viaceré zmeny oproti súčasne platnej právnej úprave. Medzi uvedené zmeny patria napr.:

1. Kauzálna príslušnosť súdu

Všeobecne je na podanie žaloby príslušný okresný súd, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko alebo sídlo. Aj podľa súčasne splatného Občianskeho súdneho poriadku  však existujú z uvedeného pravidla výnimky. Nový Civilný sporový poriadok zavádza k už existujúcim výnimkám ďalšie v podobe  tzv. kauzálnej príslušnosti súdov, v zmysle ktorej  budú od 1.7.2016 určité typy sporov prejednávané iba pred konkrétnymi okresnými súdmi. V zmysle § 22 až § 30, §32 a § 33 Civilného sporového poriadku pôjde o:

- spory týkajúce sa šekov, zmeniek a iných cenných papierov,

- individuálne pracovnoprávne spory, spory z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky,

- konkurzné a reštrukturalizačné konanie,

- spory z priemyselného vlastníctva

- spory z nekalého súťažného konania a autorskoprávne spory,

- spory z hospodárskej súťaže,

- spory týkajúce sa rozhodcovského konania,

- spory z burzových obchodov,

- spory určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu,

- spory o náhradu  škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s jadrovou udalosťou,

- vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie.

V prípade sporov o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských sporoch (konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle) je na prvostupňové konanie príslušný Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach.

 

2. Veľký senát 

Zákon v § 48 upravuje nový spôsob rozhodovania Najvyššieho súdu a to veľký senát, ktorého úlohou je prejednať a rozhodnúť vec postúpenú zo senátu Najvyššieho súdu, ktorý dospel k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí iného senátu Najvyššieho súdu. Veľký senát sa skladá z predsedu a šiestich sudcov. Ak sa senát Najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Veľký senát si pred rozhodnutím vo veci vyžiada stanovisko ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora, prípadne ďalších subjektov.

 

3. Nútené procesné spoločenstvo

Zákon na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy normatívne vyjadruje pojem núteného procesného spoločenstva. O takéto procesné spoločenstvo ide vždy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom. Z hľadiska hmotného práva je potrebné a nevyhnutné aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je nevyhnutné pre úspech v spore žalovať viacero subjektov, ide o nútené procesné spoločenstvo. Ak nie je splnená podmienky účasti všetkých osôb patriacich do núteného procesného spoločenstva, súd žalobu zamietne. Účasť všetkých subjektov právneho vzťahu pre úspech v spore sa vyžaduje napríklad podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov a pod.

 

4. Civilný sporový poriadok obmedzí obštrukcie v súdnych konaniach

Podľa súčasnej právnej úpravy môžu účastníci konania predkladať dôkazy takmer po celú dobu trvania sporu, čo vytvára priestor pre účelové obštrukcie. Po novom budú v zmysle § 153 a 154 CSP účastníci konania povinní predkladať dôkazy a tvrdiť rozhodné skutočnosti len v zákonom alebo súdom vymedzených lehotách. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. K neskôr navrhovaným dôkazom nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Výnimkou budú napríklad spory so spotrebiteľmi bez zastúpenia advokátom. Podľa § 296 CSP môže spotrebiteľ predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ďalšími konaniami, v ktorých sa sudcovská koncentrácia, resp. zákonná koncentrácia neuplatní sú napr. konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, individuálne pracovnoprávne spory.

 

5. Spor niekedy nebude potrebný vďaka jeho predbežnému prejednaniu

Pred prvým ústnym pojednávaním bude takmer vždy nariadené tzv. predbežné prejednanie sporu. Na predbežné prejednanie sporu súd predvolá strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania. Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou. Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania. Neúčasť žalobcu, či žalovaného na predbežnom prejednaní, bez vážneho dôvodu, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, môže mať za následok vydanie rozsudku pre zmeškanie.

 

6. Zamestnancom a spotrebiteľom pri dokazovaní pomôže súd

V súčasnosti platí, že každý účastník konania nesie tzv. dôkazné bremeno – čo tvrdí, to musí preukázať relevantnými dôkazmi. Civilný sporový poriadok zavádza, že dôkaznú iniciatívu za slabšiu stranu sporu (zamestnanca, spotrebiteľa alebo účastníka protidiskriminačného sporu) môže prevziať súd, ktorý za túto stranu zabezpečí dôkazy vo vlastnej réžii. Súd má zároveň povinnosť takúto stranu náležite poučiť o jej právach.

 

7. Účasť svedka na pojednávaní si musí zabezpečiť účastník konania

Ak účastník konania navrhne ako dôkaz výpoveď určitého svedka, bude musieť zabezpečiť, že tento svedok sa tiež dostaví na súd. Až v prípade, že nemôže zabezpečiť prítomnosť navrhnutého svedka, požiada strana súd o predvolanie svedka. Ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne.

 

8. Pokuta za bezdôvodnú námietku zaujatosti sudcu

Zjavne nedôvodné námietky zaujatosti sudcu budú môcť byť sankcionované pokutou vo výške 500 EUR. Toto opatrenie by malo obmedziť počet šikanóznych a obštruktívnych námietok. Pripomíname, že sudca nie je považovaný za zaujatého, ak rozhodoval spor jedného z účastníkov v minulosti. Zaujatým môže byť naopak sudca s rodinnými väzbami na niektorú zo strán sporu.

 

9. Zmenkový alebo šekový platobný rozkaz zanikne

Konanie o zmenkovom alebo šekovom platobnom rozkaze bude od 1.7.2016 nahradené jediným typom typ skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz. Pri vymáhaní nezaplatenej zmenky alebo šeku sa preto bude postupovať rovnako ako pri vymáhaní peňažnej pohľadávky.

 

10. Spotrebitelia budú môcť byť zastúpení združeniami na ochranu spotrebiteľov

Spotrebitelia budú môcť namiesto služieb advokátov využívať zastúpenie právnickými osobami založenými za účelom ochrany spotrebiteľov – napríklad občianskymi združeniami.

 

11. Rozsudok pre zmeškanie aj proti žalobcovi

Kým doteraz bolo možné vydať rozsudok pre zmeškanie len voči žalovanému, podľa civilného sporového poriadku bude môcť byť takýto rozsudok vydaný aj proti žalobcovi, ktorý je v súdnom spore pasívny. Výsledkom je zamietnutie žaloby, ktorú až na výnimočné prípady nie je možné podať znova.

 

12. Doručovanie

Zákon zavádza fikciu doručenia aj pri fyzických osobách, čím na občanov prenáša zodpovednosť za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adrese ich registrového pobytu. V prípade doručovania do elektronickej schránky sa písomnosť súdu považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu alebo o doručovanie v osobitných prípadoch podľa ustanovenia § 107 ods. 2 CSP a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území SR podľa druhu pobytu cudzinca a právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Pokiaľ nie je možné doručiť písomnosť do vlastných rúk na túto adresu, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Osobitne zákon rieši doručovanie žalôb fyzickým osobám v ustanovení § 116 CSP. Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na adresu podľa ustanovenia § 106 ods. 1 písm. a) CSP, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. V prípade, ak sa to súdu nepodarí, zverejní oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie.

Novela daňového poriadku

S účinnosťou od 1. januára 2016 sa zákonom č. 269/2015 Z.z. mení zákon č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) s cieľom motivovať podnikateľom riadne si plniť svoje povinnosti. Zákon umožní podnikateľom podať dodatočné daňové priznanie aj 15 dní po doručení oznámenia o daňovej kontrole a to s nižšími následkami, aké by boli po odhalení nedostatkov daňovou kontrolou. Zároveň sa  mení systém výpočtu pokút zavedením časového prvku. Čím neskôr bude vyrubená dodatočná daňová povinnosť, tým vyššia bude sankcia.

Podľa doterajšej právnej úpravy nebolo možné podať dodatočné daňové priznanie počas daňovej kontroly vykonávanej za príslušné zdaňovacie obdobie, a to odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, resp. doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Od 1.1.2016 sa daňovému subjektu umožňuje podať dodatočné daňové priznanie aj po začatí daňovej kontroly, a to do 15 dní od:

  • dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,
  • doručenia oznámenia o daňovej kontrole,
  • doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie,
  • doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo.

V nadväznosti na túto zmenu boli zmenené aj ustanovenia týkajúce sa ukladania pokút. Daňovému subjektu, ktorý podá dodatočné daňové priznanie pred začatím kontroly alebo do 15 dní po jej začatí, bude uložená sankcia v nižšej sadzbe ako daňovému subjektu, ktorý dodatočné daňové priznanie nepodal vôbec.

V prípade, ak daň alebo rozdiel dane bude vyrubený správcom dane na základe výsledkov daňovej kontroly bez podania dodatočného daňového priznania, bude uložená pokuta vypočítaná ročnou sadzbou vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, avšak minimálne 10% p.a., za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane do uplynutia lehoty 15 dní na podanie dodatočného daňového priznania alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok.

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie do 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, pokuta bude vypočítaná ročnou sadzbou vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB, avšak minimálne 7% p.a., za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo pôvodnej splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania. 

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie do spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo do doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, pokuta bude vypočítaná ročnou sadzbou vo výške základnej úrokovej sadzby ECB, avšak minimálne 3% p.a., za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty  na podanie daňového priznania alebo pôvodnej splatnosti dane do dňa podania DDP.

Minimálna a maximálnu hranica - pokuta nemôže byť menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. 

Postup podľa starej právnej úpravy v znení účinnom do 31.12.2015 uplatní správca dane ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole došlo do 31. decembra 2015.

 

Poplatky za podania do Obchodného registra od 1.1.2016

Od 1.1.2016 sa mení výška poplatok za podania návrhov do Obchodného registra.

a) z návrhu na prvý zápis:

  1. akciovej spoločnosti - 750 eur
  2. iných právnických osôb - 300 eur
  3. fyzickej osoby podnikateľa - 150 eur
  4. organizačnej zložky podniku právnickej osoby - 300 eur
  5. organizačnej zložky podniku fyzickej osoby podnikateľa - 30 eur
  6. podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby - 300 eur
  7. podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej fyzickej osoby - 150 eur

b) z návrhu na zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti (družstva) - 330 eur

c) z návrhu na zápis zmeny alebo na doplnenie akéhokoľvek počtu údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby s výnimkou zmeny alebo doplnenia údajov v názve obce, v poštovom smerovacom čísle, v názve ulice alebo iného verejného priestranstva, prípadne s tým súvisiacej zmeny orientačného čísla alebo súpisného čísla, ak nedochádza k zmene jej sídla, miesta podnikania alebo bydliska - 66 eur

d) z návrhu akcionára na poverenie na zvolanie valného zhromaždenia - 99 eur

Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2015 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2015.

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním

Zákonom č. 361/2015 Z.z. sa s účinnosťou od 18.03.2016 novelizuje Obchodný zákonník v časti upravujúcej akciové spoločnosti. Do Obchodného zákonníka sa dopĺňajú ustanovenia (§ 220b až § 220g) upravujúce akciovú spoločnosť premenlivým základným imaním.

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním je akciová spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií bez menovitej hodnoty a možno ju založiť len na účely vykonávania kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu (zákon č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní v platnom znení). Obchodné meno akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním musí obsahovať označenie „investičný fond s premenlivým základným imaním“.

Hodnota základného imania takejto spoločnosti sa rovná jej čistému obchodnému imaniu. Minimálna výška základného imania je 125 000 eur, ak osobitný predpis neustanoví inak. Stanovy môžu určiť vyššiu výšku minimálneho základného imania. Do obchodného registra sa zapisuje hodnota minimálnej výšky základného imania určená stanovami (ďalej len „zapisované základné imanie“); zapisované základné imanie sa uvedie v stanovách namiesto základného imania. Maximálne základné imanie sa určí v stanovách uvedením najvyššieho počtu akcií, ktoré môže spoločnosť vydať.

Akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním nemožno založiť na základe výzvy na upisovanie akcií, nevytvára rezervný fond, nesmie vydávať iné cenné papiere ako akcie.

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním nesmie poskytovať plnenia uvedené v § 196a, t.j. nemôže poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet.

Ustanovenia § 202, 210 a 211 OBZ sa použijú len na zvýšenie/zníženie zapisovaného základného imania a na zvýšenie maximálneho základného imania.

Zvýšenie základného imania v rozmedzí zapisovaného základného imania a maximálneho základného imania sa vykonáva na základe žiadosti investora o vydanie akcie a je účinné splatením emisného kurzu vydávanej akcie vypočítanej podľa osobitného predpisu.

Zvýšiť zapisované základné imanie možno, len ak výška zapisovaného základného imania po tomto zvýšení nepresiahne 10 % hodnoty základného imania ku dňu rozhodnutia o zvýšení zapisovaného základného imania. Zvýšenie zapisovaného základného imania podľa prvej vety sa vykoná bez vydania nových akcií.

Zníženie základného imania v rozmedzí zapisovaného základného imania a maximálneho základného imania sa vykonáva na základe žiadosti investora o odkúpenie akcie a je účinné plným vyplatením ceny akcie vypočítanej podľa osobitného predpisu.

Maximálne základné imanie nemožno znížiť pod aktuálnu úroveň základného imania ku dňu rozhodnutia o znížení zapisovaného základného imania.

Zmena právnej formy akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním sa nepripúšťa.

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním sa môže zlúčiť alebo splynúť len s fondom podľa osobitného predpisu a rozdeliť, len ak rozdelením vzniknú fondy podľa osobitného predpisu.

Obchodná spoločnosť alebo družstvo nemôže svoju právnu formu zmeniť na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním.

V zmysle prechodného ustanovenia § 768o OBZ - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 18. marca 2016:

„Obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí boli k 17. marcu 2016 subjektom kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu, sú oprávnení do 31. decembra 2016 rozhodnúť o zmene právnej formy na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním.“ 

Záväznosť elektronickej zbierky zákonov

NR SR schválila dňa 18.11.2015 zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov, ktorý nahrádza zákon č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov. Nová úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem ustanovení zákona upravujúcich tvorbu právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť až 1. aprílom 2016.
Zákon upravuje pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov a ich vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Zbierka zákonov sa vydáva v elektronickej podobe a v listinnej podobe. Elektronická podoba a listinná podoba zbierky zákonov majú rovnaké právne účinky a zhodný obsah, s výnimkami ustanovenými týmto zákonom (napr. zverejňovanie konsolidovaných znení právnych predpisov v elektronickej zbierke). 
V elektronickej podobe zbierky zákonov sa vyhlasujú konsolidované znenia právnych predpisov, ktoré zostavuje ministerstvo spravodlivosti. Vyhlásené konsolidované znenia právneho predpisu ministerstvo spravodlivosti označí ako právne záväzné. Elektronická zbierka zákonov je dostupná na www.slov-lex.sk

Daňové výdavky za rok 2015 a novela zákona o dani z príjmov účinná od 1.1.2016

S účinnosťou od 1. januára 2015 sa zákon o dani z príjmov novelizoval aj v časti upravujúcej daňové výdavky a to tak, že od sa rozšírila skupina výdavkov, ktoré znižujú základ dane až po zaplatení (§ 17 ods. 19 zákona 595/2003 Z.z.).  

Novelou účinnou od 1. januára 2016 sa spresňuje určenie poradenských a právnych služieb, pri ktorých je potrebné skúmať podmienku zaplatenia (právne poradenstvo, notárske služby, arbitráže a urovnanie sporov, aukčné služby, finančný audit, kontrola účtov, zostavenie účtovnej závierky, účtovná evidencia a ostatné účtovné služby, daňové poradenstvo, platobná neschopnosť a konkurzné správcovstvo.)
Ostatné poradenské služby sú naďalej uznateľné bez ohľadu na ich zaplatenie.

§ 17 ods. 19 zákona 595/2003 Z.z. v znení od 1.1.2016:

Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú:

a) kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach u ich dlžníka,

b) výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku; zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c) výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,

d) odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu; pričom tento limit sa nevzťahuje na vybrané subjekty (napr. banky, poisťovne a zaisťovne)

e) výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f) výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2,

g) výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, zahrnované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené, pričom výdavky na normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 eur sa zahrnú do základu dane jednorázovo.


Vyššie uvedené výdavky (náklady) budú daňovým výdavkom (nákladom) až v zdaňovacom období, v ktorom budú uhradené.

Ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré upravujú zahrnovanie výdavkov (nákladov) do základu dane len po zaplatení, sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.

Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. f) a g) zákona v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015.

Jednoduchá spoločnosť na akcie

Účelom novely Obchodného zákonníka, schválenej NR SR dňa 12.11.2015, je s účinnosťou od 1. januára 2017 vytvoriť novú formu obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkne komplexné riešenie pre rizikové investovanie do obchodných spoločností (napr. investície do startupov).

Nová kapitálová obchodná spoločnosť sa nazýva jednoduchou spoločnosťou na akcie, skratka j.s.a., (ďalej len „JSA“) a predstavuje hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti preberajúcu niektoré prvky aj s.r.o. aj a.s. Na JSA sa budú vzťahovať viaceré zákonné ustanovenia o súkromnej akciovej spoločnosti, nepôjde však o podtyp akciovej spoločnosti.

JSA, oproti spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, nebude môcť byť založená za iným účelom ako podnikanie.

Spoločnosť môže založiť jedna alebo viacero osôb. Zakladateľské dokumenty podliehajú sprísneným požiadavkám na formu. Zakladateľská listina, resp. zakladateľská zmluva, musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone a jej súčasťou sú stanovy spoločnosti.

Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť povinne vytvárajúcu základné imanie, ktorého hodnota musí byť aspoň jedno euro. Spravidla však bude potrebné základné imanie, ktoré zodpovedá rozsahu podnikateľskej činnosti vykonávanej JSA.

Spoločnosť nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií a pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky peňažné a aj nepeňažné vklady. Akcie spoločnosti môžu byť vydané len ako zaknihované a môžu znieť len na meno. JSA prostredníctvom centrálneho depozitára (všetky akcie spoločnosti sú zaknihované) zabezpečuje vedenie registra akcionárov, ktorý oproti právnej úprave akciovej spoločnosti nahrádza zoznam akcionárov.

Stanovami môže byť obmedzená alebo vylúčená prevoditeľnosť akcií alebo niektorých druhov akcií spoločnosti. Právny úkon, ktorým sa v akcie previedli rozpore s obmedzením alebo vylúčením je neplatný. Ďalšie podrobnosti o obmedzení alebo vylúčení prevoditeľnosť akcií, ich odkupovanie spoločnosťou a i. sú upravené zákonom.

Spoločníci JSA si môžu písomnou dohodou  (akcionárska zmluva) upraviť vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti, najmä:

a)      spôsob a podmienky výkonu práv spojených s účasťou na spoločnosti,
b)      spôsob výkonu práv súvisiacich so správou a riadením spoločnosti,
c)      podmienky a rozsah účasti na zmenách základného imania a
d)      vedľajšie dojednania súvisiace s prevodom účasti na spoločnosti

Podpisy na akcionárskej zmluve sa musia úradne osvedčiť. Akcionárska zmluva nenadobudne účinnosť skôr ako dňom úradného osvedčenia pravosti podpisov zmluvných strán.

Orgánmi JSA sú valné zhromaždenie, predstavenstvo a fakultatívne dozorná rada.

Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

JSA bude môcť zaniknúť zlúčením alebo splynutím, pričom sa pripúšťa zlúčenie s akciovou spoločnosťou, ak JSA zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť

JSA môže zmeniť právnu formu len na akciovú spoločnosť. Obchodná spoločnosť alebo družstvo nemôže zmeniť právnu formu na JSA.