a

aktuality

Individuálne pracovnoprávne spory

Civilný sporový poriadok zaviedol aj osobitnú kategóriu sporov -  spory s ochranou slabšej strany. Za účelom spravodlivej a rýchlej ochrany porušených alebo ohrozených subjektívnych práv, zaviedol zákonodarca pri sporoch s ochranou slabšej strany osobitné procesné pravidlá  v podobe doplnení či odklonov od niektorých všeobecných pravidiel pre sporové konanie.

Medzi spory s ochranou slabšej strany patria:
- spotrebiteľské spory (§ 290 CSP a nasl.)
- antidiskriminačné spory (§ 307 CSP a nasl.)
- individuálne pracovnoprávne spory (§ 316 CSP a nasl.)

Individuálny pracovnoprávny spor je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov vrátane sporov, ktoré vyplývajú zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisia s individuálnym pracovnoprávnym sporom. Predmetom sporu budú predovšetkým nevyjasnené vzájomné vzťahy podľa Zákonníka práce (napr. neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nevyplatená mzda, či náhrada škody spôsobená zamestnancom alebo zamestnávateľom).  

Pre individuálne pracovnoprávne spory sú príslušné súdy:
Okresný súd Bratislava III
Okresný súd Piešťany
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Okresný súd Topoľčany
Okresný súd Ružomberok
Okresný súd Zvolen
Okresný súd Poprad
Okresný súd Košice II
a to vždy pre celý obvod krajského súdu, v ktorom sa vyššie uvedený okresný súd nachádza.

Pri individuálnych pracovnoprávnych sporoch je daná špecifická možnosť zastúpenia -  zamestnanec sa môže nechať zastupovať odborovou organizáciou.

Oproti všeobecnému pravidlu podľa § 160 CSP je posilnená poučovacia povinnosť súdu a súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom zamestnanca poučí o možnosti zastúpenia, jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

Súd môže v takýchto sporoch vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.  

Ďalší spôsob ako chrániť slabšiu stranu – zamestnanca v sporovom konaní spočíva v tom, že zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej – výslovne sa vylučuje aplikácia ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania.

V individuálnom pracovnom spore platí tiež zákaz vydania rozsudku pre zmeškanie v neprospech zamestnanca.

V týchto konaniach súd zásadne nariaďuje pojednávanie. Nariadenie pojednávania nie je potrebné, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu zákona. 

Oddlženie fyzickej osoby

NRSR schválila dňa 29.11.2016 novelu konkurzného zákona, ktorá obsahuje okrem iného aj novú rozsiahlu úpravu oddlženia fyzickej osoby.

Dlžník (fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ), ktorý je platobne neschopný, sa môže domáhať oddlženia jednou z dvoch alternatív, buď konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Opätovne sa môže domáhať oddlženia až po uplynutí 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára. Pre fyzické osoby sa zavádza samostatná definícia platobnej neschopnosti. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba, ak je voči nemu vedené exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie. Zároveň je povinný vyhlásiť, že je platobne neschopný.

Z uspokojenia sú vylúčené pohľadávky, t.j. sú nevymáhateľné:

a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok, zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,

b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,

c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,

d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom,

e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom,

f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné)  však bude musieť dlžník  splácať aj po oddlžení  (napr. pohľadávky dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú za zdraví alebo spôsobenú úmyselne, peňažný trest podľa Trestného zákona, pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi...).

V záujme ochrany dlžníkov pred stratou bývania zákon zavádza tzv. nepostihnuteľnú hodnotu obydlia dlžníka. Dlžník, ktorý prejde osobným bankrotom, bude mať právo voči tzv. nezabezpečeným veriteľom uchrániť si istú sumu, ktorá mu ostane zachovaná a mohol si z nej platiť napríklad nájomné.

V prípade konkurzu dlžník odovzdá na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.

Osoby v materiálnej núdzi majú nárok na právnu pomoc v konaní o oddlžení spočívajúcu v zastupovaní dlžníka v konaní o oddlžení až do ustanovenia správcu a v poskytnutí preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu. Hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení je dlžník povinný vrátiť Centru právnej pomoci v mesačných splátkach do troch rokov od jeho poskytnutia.

Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci.

Zákon nadobúda účinnosť 1.1.2017, avšak časť zákona upravujúca oddlženie nadobúda účinnosť až 1.3.2017.

 

 

 

 

Nové pravidlá EÚ na ochranu osobných údajov

Európsky parlament prijal balík reforiem ochrany osobných údajov, ktorý obsahuje Nariadenie o ochrane osobných údajov a Smernicu o ochrane osobných údajov pre políciu a orgány činné v trestnom konaní. Cieľom je zjednotenie právnej úpravy ochrany osobných údajov v členských štátoch Európskej únie so zameraním sa na zvýšenie práv dotknutých osôb ako aj zjednodušenie pravidiel spracúvania osobných údajov pre prevádzkovateľov pôsobiacich v Európskej únii.

Dňa 04.05.2016 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnené predmetné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.apríla 2016 o ochrane o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Nariadenie sa začne uplatňovať od 25. mája 2018.

Do uvedeného času sa naďalej aplikuje zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, v znení neskorších predpisov.

Návrh úpravy inštitútu osobného bankrotu

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá je zameraná na úpravu inštitútu osobného bankrotu, nakoľko vzhľadom na jeho súčasnú právnu úpravu je oddlženie fyzických osôb využívané minimálne, pričom mnohým osobám voči ktorým sú vedené exekúcie by mohol osobný bankrot výrazne pomôcť. Cieľom má byť vytvorenie relatívne jednoduchého a rýchleho konania, s ktorým nebudú spojené vysoké náklady. V súčasnosti je návrh zákona v na medzirezortnom pripomienkovaní.

Dlžník (fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ) sa v zmysle návrhu bude môcť zbaviť svojich dlhov jednou z dvoch alternatív, buď konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Domáhať sa zbavenia dlhov jedným z dvoch uvedených spôsobov bude môcť dlžník iba raz za 10 rokov.

Dlžník má byť oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba, ak je voči nemu vedené exekučné konanie.
Dlžník má v návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo v návrhu na určenie splátkového kalendára zároveň vyhlásiť, že je platobne neschopný, čo znamená že nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

V prípade konkurzu dlžník odovzdá na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný.

Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné)  však bude musieť dlžník  splácať aj po oddlžení  (napr. pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú za zdraví alebo spôsobenú úmyselne, peňažný trest podľa Trestného zákona, ...).

Osobný bankrot sa navrhuje aj pre nemajetných dlžníkov, pričom s nákladmi konkurzu by im mohol pomôcť štát.

Návrh zákona počíta aj s povinným zastúpením dlžníka advokátom alebo Centrom právnej pomoci.

 

 

Vysielanie zamestnancov

Cieľom zákona č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, účinného od 18.06.2016, je prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti vysielania zamestnancov v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovania písomností a oznamovania rozhodnutí orgánov členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie a pri vynucovaní rozhodnutia členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie, ako aj ustanoviť administratívne požiadavky, ktoré musí zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Slovenskej republiky splniť, aby kontrolné orgány mohli účinne vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov v prípade zamestnancov vyslaných na územie Slovenskej republiky z iného členského štátu.

Zákon upravuje:

a) pôsobnosť Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce pri cezhraničnej spolupráci s príslušným orgánom iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „iný členský štát“), kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb (ďalej len „vyslanie“), identifikácii vyslania a vymáhaní pokút a

b) povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa.

Povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa

Hosťujúci zamestnávateľ je povinný najneskôr v deň vyslania v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce

a) svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

b) svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný,

c) predpokladaný počet vyslaných zamestnancov,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca,

e) deň začatia a skončenia vyslania,

f) miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania,

g) názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike,

h) meno, priezvisko a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky (ďalej len „kontaktná osoba“).


Hosťujúci zamestnávateľ je povinný počas vyslania v mieste výkonu práce podľa odseku 1 písm. f)

a) uchovávať pracovnú zmluvu alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vyslaným zamestnancom,

b) viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca v rozsahu podľa osobitného predpisu (t.j. § 99 Zákonníka práce),

c) uchovávať doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi za prácu vykonanú počas vyslania.

Uvedené dokumenty je hosťujúci zamestnávateľ povinný predložiť, resp. doručiť, inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti a to aj po skončení vyslania, vrátane prekladu do slovenského jazyka.


Povinnosti domáceho zamestnávateľa

Domáci zamestnávateľ je povinný Národnému inšpektorátu práce alebo inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti poskytnúť informácie na účely identifikácie vyslania a kontroly dodržiavania pravidiel vyslania z územia SR na územie iného členského štátu EÚ.  

 

Predmetným zákonom sa zároveň mení ustanovenie § 5 Zákonníka práce upravujúce vysielanie zamestnanca. § 5 Zákonníka prác sa dopĺňa novými odsekmi 4 a 5, ktoré ustanovujú, čo sa považuje za vyslanie zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb a kto sa považuje za vysielajúceho zamestnávateľa.

Vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné

a) vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah,

b) vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo

c) dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.


Vysielajúci zamestnávateľ
je

a) hosťujúci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v inom členskom štáte Európskej únie vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky,

b) domáci zamestnávateľ, ktorým je zamestnávateľ usadený v Slovenskej republike vysielajúci zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie.


Domáci zamestnávateľ môže vyslať domáceho zamestnanca
na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia SR na územie iného členského štátu EÚ na základe písomnej dohody, ktorá musí obsahovať najmä

a) deň začatia a skončenia vyslania,

b) druh práce počas vyslania,

c) miesto výkonu práce počas vyslania,

d) mzdové podmienky počas vyslania.

V prípade dočasného pridelenia zamestnanca musí tieto náležitosti obsahovať dohoda o dočasnom pridelení (§58 ods. 5 Zákonníka práce).


Novým spôsobom vymedzuje pojem vyslaný zamestnanec tak, že je ním:

a) hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v SR pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte EÚ,

b) domáci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v inom členskom štáte EÚ pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v SR.


§ 5 Zákonníka práce sa dopĺňa aj novými odsekmi  8 – 10, ktoré upravujú právo hosťujúceho zamestnanca podať podnet na príslušný orgán inšpekcie práce alebo na súd, ak sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním podmienok vyslania na územie SR. Hosťujúci zamestnanec, ktorému hosťujúci zamestnávateľ pri vyslaní neposkytol splatnú mzdu alebo jej časť, má právo domáhať sa ich vyplatenia u osoby, ktorá je dodávateľom služby na území SR (ďalej len „dodávateľ služby“), ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ. Dodávateľ služby je povinný poskytnúť hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu alebo jej časť v sume, v ktorej nebola vyplatená, do 15 dní od doručenia žiadosti hosťujúceho zamestnanca a informovať o tom hosťujúceho zamestnávateľa.

Návrh zákona o upomínacom konaní (platobné rozkazy)

Ministerstvo spravodlivosti pripravilo nový zákon o upomínacom konaní, ktorým sa má upraviť postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov o peňažných nárokoch. Návrh zákona je v súčasnosti na medzirezortnom pripomienkovaní. Ministerstvo si od nového zákona sľubuje zrýchlenie a zefektívnenie procesu vymáhania peňažných pohľadávok, ako aj odbremenenie súdov od agendy platobných rozkazov. Návrh zákona počíta s vytvorením jedného špecializovaného pracoviska pre celé územie SR a ktoré by malo byť na Okresnom súde Banská Bystrica. Proces bude elektronizovaný prostredníctvom štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním. Upomínacie konanie bude plne v réžii vyšších súdnych úradníkov, o opravnom prostriedku (sťažnosť) bude v zákonom stanovených prípadoch rozhodovať sudca (odmietnutie návrhu, odporu, trovy).

Konanie by sa malo začať podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcom, pričom návrh spolu s prílohami sa má podávať výlučne elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického formulára s kvalifikovaným elektronickým podpisom. Súd by mal platobný rozkaz vydať do 10 pracovných dní od podania návrhu, za predpokladu, že návrh nebude odmietnutý z dôvodu, že je neprípustný alebo že uplatňovaný nárok nemožno odôvodnene predpokladať, alebo že neboli odstránené vady návrhu. Rozhodnutím súd uloží žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tejto lehote podal odpor na súd.

Platobný rozkazu súd odošle žalobcovi a žalovanému, pričom sa doručuje ako elektronický úradný dokument podľa zákona č. 305/2013 Z.z. (zákon o e-Governmente). Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a predpísaným tlačivom na podanie odporu. Pokiaľ nie je možné doručiť platobný rozkaz žalovanému elektronicky, doručuje sa mu na adresu uvedenú žalobcom, prípadne na adresu zistenú súdom na základe šetrenia v príslušných registroch. Žalovanému sa platobný rozkaz doručuje do vlastných rúk.

Ak platobný rozkaz nebude možné žalovanému doručiť, súd žalobcu vyzve, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy
a) navrhol pokračovanie konania vo veci samej na súde príslušnom podľa predpisov o civilnom sporovom konaní,
b) doplnil návrh o náležitosti žaloby podľa Civilného sporového poriadku,
c) zaplatil súdny poplatok za návrh na pokračovanie konania vo veci samej.

Návrh na pokračovanie konania vo veci samej musí žalobca urobiť prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, inak sa naň neprihliada. V prípade nepodania takéhoto návrhu alebo nezaplatenia súdneho poplatku sa platobný rozkaz zrušuje a konanie sa zastavuje.

Proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať na predpísanom tlačive odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak sú tu podmienky na odmietnutie odporu a odpor bol odmietnutý. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.

Žalovaný môže v lehote na podanie odporu žiadať, aby mu bolo povolené plnenie priznaného nároku v splátkach (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť je prípustná, ak
a) žalovaný je fyzickou osobou a nepodal odpor a nárok žalobcu v žiadosti uznal,
b) priznaný nárok presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje 2000 eur,
c) žalovaný vyhlási, že priznaný nárok bude zaplatený najviac v desiatich rovnomerne rozvrhnutých mesačných splátkach, pričom výška jednotlivej splátky, s výnimkou poslednej splátky bude aspoň 50 eur mesačne,
d) žalovaný doloží výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo písomným potvrdením veriteľa, že prvú splátku zaplatil a vyhlási, že ďalšie splátky bude platiť mesačne, vždy ku dňu zaplatenia prvej splátky.

Ak súd žiadosti vyhovie, určí výšku a podmienky plnenia jednotlivých splátok priznaného nároku. Nesplnením čo i len jednej zo splátok včas, povinný stráca výhodu splátok.

Odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi do piatich pracovných dní od jeho podania a vyzve žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy na predpísanom elektronickom formulári
a) navrhol pokračovanie konania vo veci samej na súde príslušnom podľa predpisov o civilnom sporovom konaní,
b) doplnil návrh o náležitosti žaloby podľa Civilného sporového poriadku a vyjadril sa k podanému odporu,
c) zaplatil súdny poplatok za návrh na pokračovanie konania vo veci samej.
Ak tak, žalobca v určenej lehote neurobí, súd konanie zastaví a o náhrade trov konania rozhodne tak, že ich prizná žalovanému.

Návrh na pokračovanie konania vo veci samej sa považuje za podanie žaloby podľa predpisov o civilnom sporovom konaní. Platí, že právne účinky podania žaloby nastali podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Súdny poplatok splatný podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej zákonom o súdnych poplatkoch.

Civilný sporový poriadok a zmeny v civilnom procese

Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, nadobúdajúci účinnosť 1.7.2016, zavádza do občianskeho súdneho procesu viaceré zmeny oproti súčasne platnej právnej úprave. Medzi uvedené zmeny patria napr.:

1. Kauzálna príslušnosť súdu

Všeobecne je na podanie žaloby príslušný okresný súd, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko alebo sídlo. Aj podľa súčasne splatného Občianskeho súdneho poriadku  však existujú z uvedeného pravidla výnimky. Nový Civilný sporový poriadok zavádza k už existujúcim výnimkám ďalšie v podobe  tzv. kauzálnej príslušnosti súdov, v zmysle ktorej  budú od 1.7.2016 určité typy sporov prejednávané iba pred konkrétnymi okresnými súdmi. V zmysle § 22 až § 30, §32 a § 33 Civilného sporového poriadku pôjde o:

- spory týkajúce sa šekov, zmeniek a iných cenných papierov,

- individuálne pracovnoprávne spory, spory z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky,

- konkurzné a reštrukturalizačné konanie,

- spory z priemyselného vlastníctva

- spory z nekalého súťažného konania a autorskoprávne spory,

- spory z hospodárskej súťaže,

- spory týkajúce sa rozhodcovského konania,

- spory z burzových obchodov,

- spory určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu,

- spory o náhradu  škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s jadrovou udalosťou,

- vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie.

V prípade sporov o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských sporoch (konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle) je na prvostupňové konanie príslušný Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach.

 

2. Veľký senát 

Zákon v § 48 upravuje nový spôsob rozhodovania Najvyššieho súdu a to veľký senát, ktorého úlohou je prejednať a rozhodnúť vec postúpenú zo senátu Najvyššieho súdu, ktorý dospel k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí iného senátu Najvyššieho súdu. Veľký senát sa skladá z predsedu a šiestich sudcov. Ak sa senát Najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Veľký senát si pred rozhodnutím vo veci vyžiada stanovisko ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora, prípadne ďalších subjektov.

 

3. Nútené procesné spoločenstvo

Zákon na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy normatívne vyjadruje pojem núteného procesného spoločenstva. O takéto procesné spoločenstvo ide vždy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom. Z hľadiska hmotného práva je potrebné a nevyhnutné aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je nevyhnutné pre úspech v spore žalovať viacero subjektov, ide o nútené procesné spoločenstvo. Ak nie je splnená podmienky účasti všetkých osôb patriacich do núteného procesného spoločenstva, súd žalobu zamietne. Účasť všetkých subjektov právneho vzťahu pre úspech v spore sa vyžaduje napríklad podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov a pod.

 

4. Civilný sporový poriadok obmedzí obštrukcie v súdnych konaniach

Podľa súčasnej právnej úpravy môžu účastníci konania predkladať dôkazy takmer po celú dobu trvania sporu, čo vytvára priestor pre účelové obštrukcie. Po novom budú v zmysle § 153 a 154 CSP účastníci konania povinní predkladať dôkazy a tvrdiť rozhodné skutočnosti len v zákonom alebo súdom vymedzených lehotách. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. K neskôr navrhovaným dôkazom nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Výnimkou budú napríklad spory so spotrebiteľmi bez zastúpenia advokátom. Podľa § 296 CSP môže spotrebiteľ predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ďalšími konaniami, v ktorých sa sudcovská koncentrácia, resp. zákonná koncentrácia neuplatní sú napr. konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, individuálne pracovnoprávne spory.

 

5. Spor niekedy nebude potrebný vďaka jeho predbežnému prejednaniu

Pred prvým ústnym pojednávaním bude takmer vždy nariadené tzv. predbežné prejednanie sporu. Na predbežné prejednanie sporu súd predvolá strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania. Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou. Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania. Neúčasť žalobcu, či žalovaného na predbežnom prejednaní, bez vážneho dôvodu, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, môže mať za následok vydanie rozsudku pre zmeškanie.

 

6. Zamestnancom a spotrebiteľom pri dokazovaní pomôže súd

V súčasnosti platí, že každý účastník konania nesie tzv. dôkazné bremeno – čo tvrdí, to musí preukázať relevantnými dôkazmi. Civilný sporový poriadok zavádza, že dôkaznú iniciatívu za slabšiu stranu sporu (zamestnanca, spotrebiteľa alebo účastníka protidiskriminačného sporu) môže prevziať súd, ktorý za túto stranu zabezpečí dôkazy vo vlastnej réžii. Súd má zároveň povinnosť takúto stranu náležite poučiť o jej právach.

 

7. Účasť svedka na pojednávaní si musí zabezpečiť účastník konania

Ak účastník konania navrhne ako dôkaz výpoveď určitého svedka, bude musieť zabezpečiť, že tento svedok sa tiež dostaví na súd. Až v prípade, že nemôže zabezpečiť prítomnosť navrhnutého svedka, požiada strana súd o predvolanie svedka. Ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne.

 

8. Pokuta za bezdôvodnú námietku zaujatosti sudcu

Zjavne nedôvodné námietky zaujatosti sudcu budú môcť byť sankcionované pokutou vo výške 500 EUR. Toto opatrenie by malo obmedziť počet šikanóznych a obštruktívnych námietok. Pripomíname, že sudca nie je považovaný za zaujatého, ak rozhodoval spor jedného z účastníkov v minulosti. Zaujatým môže byť naopak sudca s rodinnými väzbami na niektorú zo strán sporu.

 

9. Zmenkový alebo šekový platobný rozkaz zanikne

Konanie o zmenkovom alebo šekovom platobnom rozkaze bude od 1.7.2016 nahradené jediným typom typ skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz. Pri vymáhaní nezaplatenej zmenky alebo šeku sa preto bude postupovať rovnako ako pri vymáhaní peňažnej pohľadávky.

 

10. Spotrebitelia budú môcť byť zastúpení združeniami na ochranu spotrebiteľov

Spotrebitelia budú môcť namiesto služieb advokátov využívať zastúpenie právnickými osobami založenými za účelom ochrany spotrebiteľov – napríklad občianskymi združeniami.

 

11. Rozsudok pre zmeškanie aj proti žalobcovi

Kým doteraz bolo možné vydať rozsudok pre zmeškanie len voči žalovanému, podľa civilného sporového poriadku bude môcť byť takýto rozsudok vydaný aj proti žalobcovi, ktorý je v súdnom spore pasívny. Výsledkom je zamietnutie žaloby, ktorú až na výnimočné prípady nie je možné podať znova.

 

12. Doručovanie

Zákon zavádza fikciu doručenia aj pri fyzických osobách, čím na občanov prenáša zodpovednosť za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adrese ich registrového pobytu. V prípade doručovania do elektronickej schránky sa písomnosť súdu považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu alebo o doručovanie v osobitných prípadoch podľa ustanovenia § 107 ods. 2 CSP a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území SR podľa druhu pobytu cudzinca a právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Pokiaľ nie je možné doručiť písomnosť do vlastných rúk na túto adresu, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Osobitne zákon rieši doručovanie žalôb fyzickým osobám v ustanovení § 116 CSP. Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na adresu podľa ustanovenia § 106 ods. 1 písm. a) CSP, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. V prípade, ak sa to súdu nepodarí, zverejní oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie.