a

aktuality

Novela daňového poriadku

S účinnosťou od 1. januára 2016 sa zákonom č. 269/2015 Z.z. mení zákon č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) s cieľom motivovať podnikateľom riadne si plniť svoje povinnosti. Zákon umožní podnikateľom podať dodatočné daňové priznanie aj 15 dní po doručení oznámenia o daňovej kontrole a to s nižšími následkami, aké by boli po odhalení nedostatkov daňovou kontrolou. Zároveň sa  mení systém výpočtu pokút zavedením časového prvku. Čím neskôr bude vyrubená dodatočná daňová povinnosť, tým vyššia bude sankcia.

Podľa doterajšej právnej úpravy nebolo možné podať dodatočné daňové priznanie počas daňovej kontroly vykonávanej za príslušné zdaňovacie obdobie, a to odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, resp. doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Od 1.1.2016 sa daňovému subjektu umožňuje podať dodatočné daňové priznanie aj po začatí daňovej kontroly, a to do 15 dní od:

  • dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,
  • doručenia oznámenia o daňovej kontrole,
  • doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie,
  • doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo.

V nadväznosti na túto zmenu boli zmenené aj ustanovenia týkajúce sa ukladania pokút. Daňovému subjektu, ktorý podá dodatočné daňové priznanie pred začatím kontroly alebo do 15 dní po jej začatí, bude uložená sankcia v nižšej sadzbe ako daňovému subjektu, ktorý dodatočné daňové priznanie nepodal vôbec.

V prípade, ak daň alebo rozdiel dane bude vyrubený správcom dane na základe výsledkov daňovej kontroly bez podania dodatočného daňového priznania, bude uložená pokuta vypočítaná ročnou sadzbou vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, avšak minimálne 10% p.a., za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane do uplynutia lehoty 15 dní na podanie dodatočného daňového priznania alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok.

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie do 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, pokuta bude vypočítaná ročnou sadzbou vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB, avšak minimálne 7% p.a., za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo pôvodnej splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania. 

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie do spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo do doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, pokuta bude vypočítaná ročnou sadzbou vo výške základnej úrokovej sadzby ECB, avšak minimálne 3% p.a., za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty  na podanie daňového priznania alebo pôvodnej splatnosti dane do dňa podania DDP.

Minimálna a maximálnu hranica - pokuta nemôže byť menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. 

Postup podľa starej právnej úpravy v znení účinnom do 31.12.2015 uplatní správca dane ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole došlo do 31. decembra 2015.

 

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním

Zákonom č. 361/2015 Z.z. sa s účinnosťou od 18.03.2016 novelizuje Obchodný zákonník v časti upravujúcej akciové spoločnosti. Do Obchodného zákonníka sa dopĺňajú ustanovenia (§ 220b až § 220g) upravujúce akciovú spoločnosť premenlivým základným imaním.

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním je akciová spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií bez menovitej hodnoty a možno ju založiť len na účely vykonávania kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu (zákon č. 203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní v platnom znení). Obchodné meno akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním musí obsahovať označenie „investičný fond s premenlivým základným imaním“.

Hodnota základného imania takejto spoločnosti sa rovná jej čistému obchodnému imaniu. Minimálna výška základného imania je 125 000 eur, ak osobitný predpis neustanoví inak. Stanovy môžu určiť vyššiu výšku minimálneho základného imania. Do obchodného registra sa zapisuje hodnota minimálnej výšky základného imania určená stanovami (ďalej len „zapisované základné imanie“); zapisované základné imanie sa uvedie v stanovách namiesto základného imania. Maximálne základné imanie sa určí v stanovách uvedením najvyššieho počtu akcií, ktoré môže spoločnosť vydať.

Akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním nemožno založiť na základe výzvy na upisovanie akcií, nevytvára rezervný fond, nesmie vydávať iné cenné papiere ako akcie.

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním nesmie poskytovať plnenia uvedené v § 196a, t.j. nemôže poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet.

Ustanovenia § 202, 210 a 211 OBZ sa použijú len na zvýšenie/zníženie zapisovaného základného imania a na zvýšenie maximálneho základného imania.

Zvýšenie základného imania v rozmedzí zapisovaného základného imania a maximálneho základného imania sa vykonáva na základe žiadosti investora o vydanie akcie a je účinné splatením emisného kurzu vydávanej akcie vypočítanej podľa osobitného predpisu.

Zvýšiť zapisované základné imanie možno, len ak výška zapisovaného základného imania po tomto zvýšení nepresiahne 10 % hodnoty základného imania ku dňu rozhodnutia o zvýšení zapisovaného základného imania. Zvýšenie zapisovaného základného imania podľa prvej vety sa vykoná bez vydania nových akcií.

Zníženie základného imania v rozmedzí zapisovaného základného imania a maximálneho základného imania sa vykonáva na základe žiadosti investora o odkúpenie akcie a je účinné plným vyplatením ceny akcie vypočítanej podľa osobitného predpisu.

Maximálne základné imanie nemožno znížiť pod aktuálnu úroveň základného imania ku dňu rozhodnutia o znížení zapisovaného základného imania.

Zmena právnej formy akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním sa nepripúšťa.

Akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním sa môže zlúčiť alebo splynúť len s fondom podľa osobitného predpisu a rozdeliť, len ak rozdelením vzniknú fondy podľa osobitného predpisu.

Obchodná spoločnosť alebo družstvo nemôže svoju právnu formu zmeniť na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním.

V zmysle prechodného ustanovenia § 768o OBZ - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 18. marca 2016:

„Obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí boli k 17. marcu 2016 subjektom kolektívneho investovania podľa osobitného predpisu, sú oprávnení do 31. decembra 2016 rozhodnúť o zmene právnej formy na akciovú spoločnosť s premenlivým základným imaním.“ 

Záväznosť elektronickej zbierky zákonov

NR SR schválila dňa 18.11.2015 zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov, ktorý nahrádza zákon č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov. Nová úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem ustanovení zákona upravujúcich tvorbu právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť až 1. aprílom 2016.
Zákon upravuje pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov a ich vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Zbierka zákonov sa vydáva v elektronickej podobe a v listinnej podobe. Elektronická podoba a listinná podoba zbierky zákonov majú rovnaké právne účinky a zhodný obsah, s výnimkami ustanovenými týmto zákonom (napr. zverejňovanie konsolidovaných znení právnych predpisov v elektronickej zbierke). 
V elektronickej podobe zbierky zákonov sa vyhlasujú konsolidované znenia právnych predpisov, ktoré zostavuje ministerstvo spravodlivosti. Vyhlásené konsolidované znenia právneho predpisu ministerstvo spravodlivosti označí ako právne záväzné. Elektronická zbierka zákonov je dostupná na www.slov-lex.sk

Daňové výdavky za rok 2015 a novela zákona o dani z príjmov účinná od 1.1.2016

S účinnosťou od 1. januára 2015 sa zákon o dani z príjmov novelizoval aj v časti upravujúcej daňové výdavky a to tak, že od sa rozšírila skupina výdavkov, ktoré znižujú základ dane až po zaplatení (§ 17 ods. 19 zákona 595/2003 Z.z.).  

Novelou účinnou od 1. januára 2016 sa spresňuje určenie poradenských a právnych služieb, pri ktorých je potrebné skúmať podmienku zaplatenia (právne poradenstvo, notárske služby, arbitráže a urovnanie sporov, aukčné služby, finančný audit, kontrola účtov, zostavenie účtovnej závierky, účtovná evidencia a ostatné účtovné služby, daňové poradenstvo, platobná neschopnosť a konkurzné správcovstvo.)
Ostatné poradenské služby sú naďalej uznateľné bez ohľadu na ich zaplatenie.

§ 17 ods. 19 zákona 595/2003 Z.z. v znení od 1.1.2016:

Súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú:

a) kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach u ich dlžníka,

b) výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku; zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c) výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,

d) odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu; pričom tento limit sa nevzťahuje na vybrané subjekty (napr. banky, poisťovne a zaisťovne)

e) výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f) výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2,

g) výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, zahrnované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené, pričom výdavky na normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 eur sa zahrnú do základu dane jednorázovo.


Vyššie uvedené výdavky (náklady) budú daňovým výdavkom (nákladom) až v zdaňovacom období, v ktorom budú uhradené.

Ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré upravujú zahrnovanie výdavkov (nákladov) do základu dane len po zaplatení, sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2015.

Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. f) a g) zákona v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2015.

Jednoduchá spoločnosť na akcie

Účelom novely Obchodného zákonníka, schválenej NR SR dňa 12.11.2015, je s účinnosťou od 1. januára 2017 vytvoriť novú formu obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkne komplexné riešenie pre rizikové investovanie do obchodných spoločností (napr. investície do startupov).

Nová kapitálová obchodná spoločnosť sa nazýva jednoduchou spoločnosťou na akcie, skratka j.s.a., (ďalej len „JSA“) a predstavuje hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti preberajúcu niektoré prvky aj s.r.o. aj a.s. Na JSA sa budú vzťahovať viaceré zákonné ustanovenia o súkromnej akciovej spoločnosti, nepôjde však o podtyp akciovej spoločnosti.

JSA, oproti spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, nebude môcť byť založená za iným účelom ako podnikanie.

Spoločnosť môže založiť jedna alebo viacero osôb. Zakladateľské dokumenty podliehajú sprísneným požiadavkám na formu. Zakladateľská listina, resp. zakladateľská zmluva, musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone a jej súčasťou sú stanovy spoločnosti.

Ide o kapitálovú obchodnú spoločnosť povinne vytvárajúcu základné imanie, ktorého hodnota musí byť aspoň jedno euro. Spravidla však bude potrebné základné imanie, ktoré zodpovedá rozsahu podnikateľskej činnosti vykonávanej JSA.

Spoločnosť nemôže byť založená na základe výzvy na upisovanie akcií a pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky peňažné a aj nepeňažné vklady. Akcie spoločnosti môžu byť vydané len ako zaknihované a môžu znieť len na meno. JSA prostredníctvom centrálneho depozitára (všetky akcie spoločnosti sú zaknihované) zabezpečuje vedenie registra akcionárov, ktorý oproti právnej úprave akciovej spoločnosti nahrádza zoznam akcionárov.

Stanovami môže byť obmedzená alebo vylúčená prevoditeľnosť akcií alebo niektorých druhov akcií spoločnosti. Právny úkon, ktorým sa v akcie previedli rozpore s obmedzením alebo vylúčením je neplatný. Ďalšie podrobnosti o obmedzení alebo vylúčení prevoditeľnosť akcií, ich odkupovanie spoločnosťou a i. sú upravené zákonom.

Spoločníci JSA si môžu písomnou dohodou  (akcionárska zmluva) upraviť vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z ich účasti na spoločnosti, najmä:

a)      spôsob a podmienky výkonu práv spojených s účasťou na spoločnosti,
b)      spôsob výkonu práv súvisiacich so správou a riadením spoločnosti,
c)      podmienky a rozsah účasti na zmenách základného imania a
d)      vedľajšie dojednania súvisiace s prevodom účasti na spoločnosti

Podpisy na akcionárskej zmluve sa musia úradne osvedčiť. Akcionárska zmluva nenadobudne účinnosť skôr ako dňom úradného osvedčenia pravosti podpisov zmluvných strán.

Orgánmi JSA sú valné zhromaždenie, predstavenstvo a fakultatívne dozorná rada.

Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

JSA bude môcť zaniknúť zlúčením alebo splynutím, pričom sa pripúšťa zlúčenie s akciovou spoločnosťou, ak JSA zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť

JSA môže zmeniť právnu formu len na akciovú spoločnosť. Obchodná spoločnosť alebo družstvo nemôže zmeniť právnu formu na JSA.

Poplatky za podania do Obchodného registra od 1.1.2016

Od 1.1.2016 sa mení výška poplatok za podania návrhov do Obchodného registra.

a) z návrhu na prvý zápis:

  1. akciovej spoločnosti - 750 eur
  2. iných právnických osôb - 300 eur
  3. fyzickej osoby podnikateľa - 150 eur
  4. organizačnej zložky podniku právnickej osoby - 300 eur
  5. organizačnej zložky podniku fyzickej osoby podnikateľa - 30 eur
  6. podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby - 300 eur
  7. podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej fyzickej osoby - 150 eur

b) z návrhu na zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti (družstva) - 330 eur

c) z návrhu na zápis zmeny alebo na doplnenie akéhokoľvek počtu údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby s výnimkou zmeny alebo doplnenia údajov v názve obce, v poštovom smerovacom čísle, v názve ulice alebo iného verejného priestranstva, prípadne s tým súvisiacej zmeny orientačného čísla alebo súpisného čísla, ak nedochádza k zmene jej sídla, miesta podnikania alebo bydliska - 66 eur

d) z návrhu akcionára na poverenie na zvolanie valného zhromaždenia - 99 eur

Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2015 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2015.

Trestná zodpovednosť právnických osôb

Zákon  č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb účinný od 1. júla 2016 upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám.

O trestný čin spáchaný právnickou osobou pôjde vtedy, ak trestný čin (vymenovaný v tomto zákone) spácha v jej záujme, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom svojím konaním:

a) štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, 
b) ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo
c) iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať.

O trestný čin spáchaný právnickou osobou pôjde aj vtedy, ak vyššie uvedené osoby nedostatočným dohľadom, či kontrolou, ktoré boli ich povinnosťou, hoci aj z nedbanlivosti umožnili spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení zverených jej právnickou osobou.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe, ktorej konanie viedlo k spáchaniu trestného činu právnickou osobou a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala spôsobom, ktorý znamená spáchanie trestného činu právnickou osobou.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby, ktorá bola zrušená, prechádza na všetkých jej právnych nástupcov; to platí aj pre nevykonané tresty, ak súd nerozhodne inak. Trestná zodpovednosť právnickej osoby na fyzickú osobu neprechádza.

Právnická osoba môže byť stíhaná za spáchanie približne päťdesiatich trestných činov vymenovaných v tomto zákone. Oproti pôvodnému návrhu zákona došlo k pridaniu trestného činu úžery (§235 TZ), poškodzovania spotrebiteľa (§269 TZ) a nekalých obchodných praktík voči spotrebiteľovi (§ 269a TZ).

Zákon upravuje aj druhy a výkon trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní voči právnickej osobe. Za spáchaný trestný čin môže súd uložiť právnickej osobe tieto tresty:

a) trest zrušenia právnickej osoby,
b) trest prepadnutia majetku, 
c) trest prepadnutia veci,
d) peňažný trest od 1.500 eur do 1.600.000 eur, 
e) trest zákazu činnosti na 1 až 10 rokov, 
f) trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie na 1 až 10 rokov, 
g) trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na 1 až 10 rokov,
h) trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na 1 až 10 rokov, 
i) trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.

Podľa tohto zákona sa postupuje, ak bol trestný čin spáchaný po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.