a

aktuality

Novela Obchodného zákonníka

Zákon č. 87/2015 schválený NR SR dňa 23.04.2015, ktorým sa novelizuje Obchodný zákonník, zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zákon o obchodnom registri a ďalšie zákony bol vyhlásený v zbierke zákonov SR dňa 29.04.2015. Týmto dňom nadobúda zákon účinnosť, okrem vymenovaných ustanovení, ktoré nadobúdajú účinnosť 1.7.2015 resp. 1.1.2016.

Vzdanie sa funkcie:

Dňom 29.4.2015 nadobúda účinnosť ustanovenie v zmysle ktorého, vzdanie sa funkcie člena štatutárneho orgánu, resp. dozorného orgánu spoločnosti musí byť písomné s úradne osvedčeným podpisom, pokiaľ sa táto osoba nevzdá funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu. V prípade, ak ku vzdaniu sa funkcie dôjde na zasadnutí valného zhromaždenia s.r.o., pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia s.r.o. musí byť osvedčená.

Jediný spoločník s.r.o.:

S účinnosťou od 29.4.2015 sa spoločník, v prípade s.r.o. s jediným spoločníkom, nebude môcť domáhať zrušenia svojej účasti v spoločnosti, a vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku spoločníka nebude mať účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti a rovnako v prípade vedenia exekúcie na majetok spoločníka, doručenie exekučného príkazu nebude mať účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti.

Správa peňažných vkladov:

S účinnosťou od 1.1.2016 sa ruší povinnosť správcu peňažných vkladov splatených pred vznikom spoločnosti, vložiť tieto na osobitný samostatný účet zriadené správcom vkladu v banke a zároveň odpadá povinnosť priložiť k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra výpis z účtu v banke preukazujúci splatenie peňažného vkladu, resp. jeho časti.

Spoločnosť v kríze:

Nové ustanovenia o kríze (§ 67a až § 67j – účinné od 1.1.2016 a § 67k – účinné od 1.7.2015) majú upravovať a podrobnejšie regulovať tzv. predkonkurznú situáciu spoločnosti.

Kríza spoločnosti sa vymedzuje platobnou neschopnosťou, predĺžením, ako aj nedostatkom vlastných zdrojov krytia majetku (t.j. hroziacim úpadkom). Zákon stanovuje, že v prípade ak je pomer vlastného imania a záväzkov menší ako 8 ku 100 (má platiť až od roku 2018. Pre rok 2016 to má byť 4 ku 100 a pre rok 2017 to má byť 6 ku 100), spoločnosti hrozí úpadok. Ak nedôjde k návrhu na vyhlásenie konkurzu, ale spoločníci sa rozhodnú zachrániť spoločnosť doplnením zdrojov, má platiť, že cudzie zdroje poskytnuté počas krízy sa majú považovať za zdroje vlastné (resp. podriadené cudzie zdroje)  a nebudú môcť byť počas krízy vrátené. Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje sa považujú najmä pôžičky, úvery a iné, ak ide o dočasné poskytnutie majetkových hodnôt spoločnosti so záväzkom ich vrátenia.

Zákaz vrátenia vkladu:

Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je zakázané vrátenie vkladu spoločníkom (§ 93 ods. 3 OBZ: „Spoločnosť nesmie komanditistom vrátiť ich vklady“; § 123 ods. 3 OBZ: „Spoločnosť (s.r.o.) nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady“.). Pod vrátením vkladu treba rozumieť aj plnenie bez primeraného protiplnenia na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech (napr. plnenie poskytnuté blízkej osobe spoločníka). To platí aj pre plnenie poskytnuté spoločnosťou z titulu napr. ručenia, pristúpenia k záväzku, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka.  

Hodnota vkladu vráteného v rozpore so zákonom sa musí spoločnosti vrátiť späť, za čo spoločne a nerozdielne ručia členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase vrátenia vkladu v rozpore so zákonom, ako aj tí konatelia, ktorí vykonávali funkciu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu späť neuplatňovala, o tejto povinnosti vedeli alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohli vedieť (§ 67k OBZ).

S.r o. môže vyplácať spoločníkom podiely na zisku len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 OBZ a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok.

Register diskvalifikácií

Novela Obchodného zákonníka a Register diskvalifikácií

Národná rada schválila dňa 23.04.2015 novelu Obchodného zákonníka, v rámci ktorej sa od 1.1.2016 zriaďuje tzv. register diskvalifikácií.  Do tohto registra sa budú zapisovať osoby, ktoré sú na základe právoplatného rozhodnutia súdu diskvalifikované (vylúčené) z vykonávania činnosti člena štatutárneho orgánu, resp. dozorných orgánov obchodných spoločností a družstva, ako aj z pôsobenia ako vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.

Rozhodnutím, ktoré bude znamenať diskvalifikáciu je rozhodnutie súdu vydané v trestnom konaní ako zákaz činnosti a rozhodnutie súdu vydané v rámci konkurzného konania, ak osoba porušila svoju povinnosť podať včas návrh na vyhláseniu konkurzu. Rozhodnutia súdu budú súčasne obsahovať aj časové vymedzenie diskvalifikácie osoby. Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu prestáva byť diskvalifikovaná osoba členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúcim organizačnej zložky podniku, prokuristom, atď. vo všetkých obchodných spoločnostiach alebo družstvách. Rozhodnutie  teda konštitutívne účinky a zápis do registra je len deklaratórny.

Register diskvalifikácií bude pre celú SR viesť Okresný súd Žilina, ktorý bude informácie o vydaných rozhodnutiach o diskvalifikácii postupovať registrovým súdom, v ktorých je vylúčený zástupca zapísaný, na základe čoho registrové súdy vykonajú zosúladenie zápisu v obchodnom registri s účinkami týchto rozhodnutí, t.j. vykonajú výmaz. Registrové súdy budú zároveň pred zápisom člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu preverovať, či osoba, ktorá sa má zapísať, nie je vylúčená  

Z hľadiska právnej istoty tretích osôb uzatvárajúcich právne vzťahy s právnickou osobou, za ktorú koná diskvalifikovaná osoba, má platiť, že ten, kto koná ako vylúčený zástupca, zakladá svojím konaním faktické (osobné) ručenie za záväzky zo všetkých právnych úkonov, ktoré uskutoční ako vylúčený zástupca.

Register nebude verejne prístupný, ale za poplatok (2,50 Eur za každú aj začatú stranu) a na základe žiadosti sa z registra vydá osvedčenie o tom, či o žiadateľovi v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie je. 

Centrálny register exekúcií

Dňom 1.1.2015 vznikol Centrálny register exekúcií, ktorý vedie Slovenská komora exekútorov. Exekútori majú povinnosť naplniť databázu registra právoplatne neskončenými exekúciami, a to od vzniku exekútorských úradov v roku 1995. Register je vedený v elektronickej podobe a bude verejne prístupný na stránke Slovenskej komory exekútorov www.ske.sk. Bezplatne budú môcť v registri vyhľadávať údaje exekútori a orgány verejnej správy, pre ostatných bude jeho použitie podmienené registráciou a úhradou poplatku. Výpis z registra exekúcií bude verejnou listinou.  Register bude plne funkčný od 01.7.2016.

Do registra sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje:
a) označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie, 
b) spisová značka súdu podľa písmena a), 
c) označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, 
d) spisová značka exekučného spisu exekútora, 
e) deň, mesiac a rok
1. udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, 
2. vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie, 
3. vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti, 
f) označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, 
g) ak ide o povinného
1. fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska, 
2. fyzickú osobu - podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, 
3. právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.

Postup a lehoty, v ktorých sa bude vykonávať zápis, zmena a výmaz údajov z registra exekúcií, ako aj výšku odmeny, ktorá bude patriť komore za prístup do registra a za vydanie výpisu alebo potvrdenia, upraví vykonávací predpis.

Výška administratívneho poplatku bude závisieť od počtu prístupov jedného používateľa v období kalendárneho roka. Za vydanie výpisu z registra exekúcií alebo potvrdenia o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je, bude patriť komore odmena vo výške cca 2,50 eura za stranu.

Spotrebiteľský úver už len na základe povolenia NBS

S účinnosťou od 1.4.2015 sa novelizuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“). Cieľom novely je úprava podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a udeľovanie povolení poskytovateľom spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami.

Veriteľ (t.j. fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti) je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska (NBS). Ak poskytne spotrebiteľský úver osoba, ktorá nemá udelené povolenie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, takáto zmluva je neplatná. NBS udeľuje dva typy povolení:

a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, a
b) s obmedzeným rozsahom poskytovania spotrebiteľských úverov (celkový objem poskytnutých spotrebiteľských úverov nesmie prekročiť 10.000,- EUR za posledných 12 kalendárnych mesiacov, a to za každých nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov).

NBS udeľuje povolenie na základe písomnej žiadosti. Povolenie je neprevoditeľné a neprechádza na právneho nástupcu. Na základe vydaného povolenia veriteľ podá registrovému súdu návrh na zápis podnikateľskej činnosti podľa tohto zákona do obchodného registra a následne predloží NBS výpis z OR SR so zapísaným predmetom činnosti. Zoznam veriteľov zverejňuje na svojom webovom sídle NBS.

Na udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery v neobmedzenom rozsahu musí žiadateľ spĺňať podmienky a predložiť písomnosti podľa § 20a zákona. Žiadateľ musí napr. byť akciovou spoločnosťou alebo spoločnosťou s ručením obmedzeným, musí mať zriadenú dozornú radu, splatený peňažný vklad do základného imania najmenej vo výške 500.000,- EUR, preukázať pôvod tohto imania a finančných zdrojov, z ktorých sa budú poskytovať spotrebiteľské úvery, musí mať sídlo alebo organizačnú zložku umiestnenú na území SR, osoby ktoré sú členom štatutárneho orgánu alebo dozornej rady, prokuristom musia mať zákonom predpísanú odbornú spôsobilosť, byť bezúhonné a dôveryhodné, atď. Výška základného imania právnickej osoby, ktorej bolo vydané takéto povolenie nesmie počas celej doby platnosti  povolenia klesnúť pod ustanovenú sumu.

Na rozdiel od vyššie uvedeného, povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov v obmedzenom rozsahu môže byť udelené právnickej aj fyzickej osobe. Žiadatelia o udelenie tohto typu povolenia nemusia spĺňať také prísne podmienky, ako sú zákonom stanovené pre prvý typ povolenia. Podmienky, ktoré musí žiadateľ o tento typ povolenia spĺňať a zoznam písomnosti, ktoré je potrebné priložiť k žiadosti sú uvedené v §20b (s odkazom na § 20a) zákona. V prípade, ak veriteľ poskytne spotrebiteľské úvery v období 12 kalendárnych mesiacov vo väčšom rozsahu ako 10.000,- EUR, je povinný podať žiadosť o povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov  v neobmedzenom rozsahu. Pokiaľ tak neurobí, udelené povolenie mu zo zákona zaniká.

Veritelia, ktorí poskytujú spotrebiteľské úvery k 1.4.2015 podľa predpisu účinného do 31.3.2015, môžu poskytovať spotrebiteľské úvery len do 31.8.2015. Ak chcú vykonávať túto činnosť aj po tomto dátume, musia najneskôr do 31.5.2015 podať žiadosť o vydanie povolenia podľa predpisu účinného od 1.4.2015. V opačnom prípade sa ich zápis v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery zruší k 31.8.2015.

Osobný bankrot a oddlženie

Osobný bankrot

upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Osobný bankrot je pre vás určený ak:

• ste fyzická osoba (nepodnikateľ); 
• vaše prevyšujú hodnotu vašho majetku; a
• nie ste schopný vaše dlhy splácať.

Vyhlásenie osobného bankrotu však podlieha niekoľkým podmienkam:

1. Hlavnou podmienkou osobného bankrotu je platobná neschopnosť dlžníka. Platobne neschopným sa stanete, ak:
• nie ste schopný uhradiť aspoň 2 peňažné dlhy (faktúry, sociálne poistenie, zdravotné poistenie, atď.) ani 30 dní po lehote ich splatnosti; a
• tieto peňažné dlhy nie ste schopný uhradiť viac ako jednému veriteľovi.

2. Ďalšou podmienkou je, že váš majetok musí mať hodnotu najmenej 1 659, 70 Eur, v akejkoľvek forme (nehnuteľnosť, hnuteľné veci, peniaze). Inak súd konanie o osobnom bankrote zastaví pre nedostatok vášho majetku.

3. Ešte pred podaním návrhu na osobný bankrot na príslušnom súde, je potrebné zaplatiť na účet súdu preddavok na odmenu a výdavky správcu vo výške 663,88 Eur.

4. Návrh na vyhlásenie osobného bankrotu je potrebné podať:
• na okresnom súde v mieste bydliska dlžníka;
• do 30 dní od zistenia toho, že ste platobne neschopný.

Návrh na osobný konkurz musí obsahovať nasledovné informácie a prílohy:
• ktorému súdu je návrh určený;
• kto podáva návrh;
• ktorej veci sa týka a čo návrh sleduje (vyhlásenie osobného bankrotu);
• dátum podania návrhu;
• podpis (úradne osvedčený);
• povinnými prílohami sú zoznam majetku, zoznam dlhov, potvrdenie o zaplatení preddavku súdu vo výške 663,88 Eur, atď. 

Po posúdení návrhu na vyhlásenie konkurzu súd rozhodne o začatí konkurzného konania do 15 dní odo dňa doručenia návrhu, resp. do 15 dní odo dňa odstránenia nedostatkov návrhu na výzvu súdu. Uznesenie o začatí konkurzného konania sa zverejňuje v Obchodnom vestníku a doručí dlžníkovi.

V prípade, ak súd návrh na vyhlásenie osobného bankrotu odmietne alebo nezačne vo veci konať z iného dôvodu alebo ak navrhovateľ vezme svoj návrh späť, preddavok vo výške 663,88 Eur bude navrhovateľovi vrátený.

Začatie konkurzného konania má nasledovné právne účinky:

  • voči tomu istému dlžníkovi sa nemôže začať iné konkurzné konanie, 
  • na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, 
  • už začaté konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie sa prerušuje ex lege a
  • na majetok dlžníka nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva, okrem zákonom ustanovených výnimiek.

Dlžník je po začatí konkurzného konania povinný obmedziť činnosti len na bežné právne úkony upravené v ustanovení § 10 zákona o konkurze. Jedná sa o také úkony, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie životných potrieb dlžníka, ako aj osôb voči ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť. 

Za bežný právny úkon sa nepovažuje:

a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, 
b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe, 
c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom, 
d) uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov, 
e) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou, 
f) urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu, 
g) urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.

Ak súd osobný bankrot vyhlási (uznesenie o vyhlásení konkurzu sa zverejňuje v Obchodnom vestníku), súd určí správcu, ktorý figuruje ako mediátor a sprostredkovateľ komunikácie medzi dlžníkom a veriteľmi. Správca určí výšku majetku dlžníka, tento majetok speňaží a čiastočne vyplatí veriteľom dlhy. Správca však nemôže predať vaše osobné veci, nevyhnutné vybavenie domácnosti, zdravotné pomôcky, a pod. V prípade, ak správca siahne na vaše bývanie, je povinný zabezpečiť vám náhradné ubytovanie.

Súd po uspokojení veriteľov z majetku dlžníka rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu.

 

Oddlženie

Po úspešnom ukončení osobného bankrotu nasleduje druhá možná fáza, ktorá sa nazýva oddlženie. Oddlženie upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v § 166 a nasl.

Návrh na oddlženie môžete podať na súd:
• spolu s návrhom na vyhlásenie osobného bankrotu; alebo
• počas priebehu samotného  konkurzného konania.

Návrhu na oddlženie súd môže, ale aj nemusí vyhovieť. Závisí to najmä od vášho správania pred a počas konkurzného konania a od vášho úprimného záujmu zaplatiť dlhy aj zvyšným veriteľom, ktorí neboli uspokojení počas prvej fázy (konanie o osobnom bankrote). Návrh musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Taktiež by ste mali mať zabezpečený pravidelný príjem.

Ak súd oddlženie povolí (uznesením o povolení oddlženia, ďalej len ako „uznesenie“), znamená to pre vás:

• 3-ročné skúšobné obdobie, počas ktorého sú všetky vaše úkony pod dohľadom správcu určeného súdom; Právne úkony Vás ako dlžníka podliehajú písomnému súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení.
povinnosť vynaložiť všetku snahu a využiť všetky dostupné možnosti na získanie finančných prostriedkov na zaplatenie vašich zvyšných dlhov; t.j. získať zamestnanie alebo podnikať a poskytovať správcovi všetky požadované informácie, najmä o príjmoch a výdavkoch, zmene zamestnania, bydliska, sídla podnikania, atď.
na konci každého roka povinnosť uhradiť správcovi určitú sumu, ktorá však nesmie prevýšiť hodnotu 70% vašich čistých príjmov za celý rok. Z tejto sumy si správca odpočíta svoju odmenu a zvyšok použije na (čiastočné) vyplatenie vašich dlhov voči veriteľom.

Skúšobné obdobie sa končí buď riadne po uplynutí doby 3 rokov, alebo predčasne, ak porušíte svoje povinnosti.

Po riadnom ukončení skúšobného obdobia 3 rokov súd vyhlási vaše úplné oddlženie. To znamená, že veritelia už nebudú môcť od vás požadovať zaplatenie dlhov, ktoré boli prihlásené u správcu počas prvej fázy osobného bankrotu. Dlhy a záväzky, ktoré vám vzniknú po ukončení prvej fázy osobného bankrotu a počas skúšobnej doby 3 rokov, vám však oddlžením nezanikajú. 

Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti pred neoprávnenými postihmi v pracovnoprávnych vzťahoch a povinnosti zamestnávateľa

Dňa 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, známy aj ako zákon o "whistleblowingu". Tento nový právny predpis upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu, štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere v súvislosti s oznámením urobeným touto osobou o závažnej protispoločenskej činnosti.

Zákon sa vzťahuje na oznamovateľov, t.j. na fyzické osoby, ktoré urobia oznámenie príslušnému orgánu, pričom predmetom takéhoto oznámenia musia byť skutočnosti, ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti, alebo k zisteniu či usvedčeniu jej páchateľa. Podmienkou je, že sa osoba o týchto skutočnostiach dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Nie je pritom dôležité, či je osoba zamestnaná na základe pracovnej zmluvy alebo či ide o dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ďalšou podmienkou je, že oznámenie bolo urobené v „dobrej viere“, t.j. že osoba musí byť v čase oznámenia presvedčená o pravdivosti oznamovaných skutočností, a to vzhľadom na jej vedomosti a všetky okolnosti prípadu. Oznámené skutočnosti nemusia byť v skutočnosti pravdivé, príp. v priebehu vyšetrovania sa môžu ukázať ako nepravdivé, avšak dôležitý je postoj oznamovateľa.

Zákon pamätá aj na ochranu osôb blízkych oznamovateľovi, pokiaľ pracujú u toho istého zamestnávateľa a priznáva im ochranu v rovnakej miere ako oznamovateľovi. Blízkou osobou je v zmysle Občianskeho zákonníka nielen osoba príbuzná v priamom rade (priami predkovia a potomkovia), súrodenci (vlastní aj nevlastní) a manželia. Za osoby navzájom blízke možno považovať aj iné osoby, ktoré sú v rodinnom pomere alebo inom obdobnom vzťahu, pokiaľ ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá osoba dôvodne pociťovala ako vlastnú, a to z hľadiska objektívno-spoločenského (napr. strýko, teta, druh, družka).

Závažnou protispoločenskou činnosťou je protiprávne konanie, ktoré je:

  1. trestným činom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,
  2. trestným činom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe,
  3. trestným činom verejných činiteľov,
  4. trestným činom korupcie,
  5. trestným činom, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,
  6. správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50.000 eur.

Ochrana sa poskytuje oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti len na jeho žiadosť, ktorú podá súčasne s oznámením alebo kedykoľvek v priebehu trestného konania, resp. konania o správnom delikte a to písomne alebo ústne do zápisnice. Žiadosť sa v trestnom konaní podáva prokurátorovi a pokiaľ už prebieha súdne konanie sudcovi. V konaní o správnom delikte sa podáva príslušnému správnemu orgánu. Okrem osobných údajov oznamovateľa musí žiadosť obsahovať aj označenie zamestnávateľa v rozsahu stanovenom zákonom.

Pokiaľ príslušný orgán zistí, že žiadateľom je oznamovateľ závažnej protispoločenskej činnosti, je povinný vyhovieť žiadosti o poskytnutie ochrany. V takom prípade bezodkladne písomne oznámi oznamovateľovi, zamestnávateľovi a inšpektorátu práce, že sa oznamovateľovi poskytuje ochrana. Dôležitým je najmä okamih doručenia tohto písomného oznámenia zamestnávateľovi, keďže týmto momentom sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

Poskytnutie ochrany oznamovateľovi spočíva v nemožnosti zamestnávateľa urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie voči chránenému zamestnancovi bez predchádzajúceho súhlasu inšpektorátu práce. V prípade, že by zamestnávateľ takýto úkon uskutočnil, išlo by o neplatný právny úkon. Inšpektorát práce udelí súhlas len vtedy, ak sa preukáže, že navrhovaný úkon nemá žiadnu súvislosť s oznámením zamestnanca o závažnej protispoločenskej činnosti. Dôkaznú povinnosť pritom znáša zamestnávateľ. Súhlas inšpektorátu práce nie je potrebný v prípade, ak dal na úkon súhlas samotný zamestnanec, alebo ak ide o úkon v prospech zamestnanca, ktorým sa mu priznáva nárok, alebo ak úkon súvisí so skončením pracovnoprávneho vzťahu, avšak toto skončenie je nezávislé od vôle zamestnávateľa.

Zákon tiež umožňuje, aby osoba požívala ochranu, až keď sa sama rozhodne brániť voči úkonom zamestnávateľa. V takomto prípade osoba požiada len o zaslanie písomného potvrdenia o tom, že je oznamovateľom. Takéto potvrdenie sa nedoručuje zamestnávateľovi ani inšpektorátu práce..

Ochrana zaniká:

  • vzdaním sa ochrany oznamovateľom a to od okamihu doručenia písomného oznámenia inšpektorátu práce,
  • preukázaním, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere,
  • skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru či štátnozamestnaneckého pomeru,
  • skončením trestného konania, resp. konania o správnom delikte,
  • odsúdením oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia alebo trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s podaním oznámenia.

Zákon však pamätá aj na podávateľov podnetov, ktorí nie sú chránenými oznamovateľmi, a poskytuje im ochranu voči úkonom zamestnávateľov, ktorými sa zamestnávateľ „mstí“ za podanie podnetu. Pokiaľ bol voči podávateľovi podnetu uskutočnený pracovnoprávny úkon, s ktorým podávateľ nesúhlasí, nakoľko má za to, že ide o postih za ním podaný podnet, má možnosť obrátiť sa na inšpektorát práce so žiadosťou o pozastavenie účinnosti úkonu. Pri dôvodnom podozrení, že úkon bol urobený v súvislosti s podnetom, inšpektorát práce jeho účinnosť pozastaví dňom doručenia potvrdenia o pozastavení podávateľovi. Táto ochrana je však len dočasná a predpokladá, že podávateľ následne podá na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia a antidiskriminačnú žalobu, príp. žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ však podávateľ podnetu takýto návrh na súd nepodá, pozastavenie účinnosti úkonu skončí uplynutím 14. dňa od doručenia potvrdenia o jeho pozastavení podávateľovi. Ak by sa podávateľ na súd obrátil, pozastavenie účinnosti úkonu trvá až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu.


Povinnosti zamestnávateľov

Zákon upravuje súčasne aj nové povinnosti zamestnávateľov, ktoré spočívajú v zavedení vnútorného systému vybavovania podnetov, vedení evidencie podnetov, vytvorení interného predpisu týkajúceho sa preverovania podnetov a určení zodpovednej osoby

Tieto povinnosti sa vzťahujú na:

  1. zamestnávateľa (právnická alebo fyzická osoba), ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov,
  2. zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,

a ktorí sú povinní zabezpečiť ich splnenie do 1.7.2015 pod hrozbou pokuty až do výšky 20.000,- EUR.

Uvedení zamestnávatelia sú povinní prijať a preverovať každý prijatý podnet, ktorý bude obsahovať skutočnosti, ktoré súvisia s činnosťou zamestnávateľa, o ktorých sa osoba dozvedela v súvislosti so svojím zamestnaním a ktoré môžu významne prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti, či k usvedčeniu jej páchateľa.
Okrem podnetov týkajúcich sa závažnej protispoločenskej činnosti je zamestnávateľ povinný preveriť aj podnet, ktorý sa týka inej protispoločenskej činnosti, ktorou je priestupok, iný správny delikt alebo iné konanie, ktoré síce nie je ani jedným z uvedených, ale aj napriek tomu svojou povahou pôsobí na spoločnosť negatívne, pokiaľ tento podnet súvisí so zamestnávateľom. Anonymné podnety sa vybavujú iba pokiaľ ide o podnety ohľadne závažnej protispoločenskej činnosti.

Povinnosti zamestnávateľa na úseku vnútorného systému vybavovania podnetov:         

  • určiť zodpovednú osobu, t. j. osobitnú organizačnú zložku alebo osobu (nemusí byť zamestnancom), ktorá je povinná v mene zamestnávateľa:
    • zabezpečiť, aby označenie zodpovednej osoby a spôsobov podávania podnetov bolo zverejnené a prístupné pre zamestnancov obvyklým spôsobom,
    • prijať a preveriť každý podnet najneskôr do 90 dní od jeho prijatia,
    • oznámiť podávateľovi podnetu výsledok preverenia,
    • zachovávať mlčanlivosť o totožnosti podávateľa podnetu,
    • viesť evidenciu podnetov a v rámci toho údaje o každom podnete uchovávať tri roky od jeho doručenia,
  • vydať interný predpis, ktorý bude upravovať vybavovanie, preverovanie a evidenciu podnetov,
  • umožniť, aby aspoň jedna z možností podávania podnetov bola dostupná nepretržite 24 hodín denne (napr. e-mail alebo iný elektronický spôsob),
  • pokiaľ zriadi na oznamovanie protispoločenskej činnosti telefónnu linku, je povinný:
    • zaznamenávať hovory na tejto linke,
    • vopred informovať oznamovateľa o zaznamenávaní hovorov,
    • viesť evidenciu zvukových záznamov,
    • uchovávať záznamy tri roky na elektronickom neprepisovateľnom nosiči.

Novela Zákonníka práce účinná od 01.03.2015

Národná rada Slovenskej republiky prelomila veto prezidenta a opätovne dňa 28.1.2015 schválila novelu Zákonníka práce. Novela má za cieľ riešiť problémy v oblasti dočasného prideľovania zamestnancov, najmä obchádzanie ustanovení o dočasnom pridelení, obchádzanie ustanovení o porovnateľných pracovných a mzdových podmienkach dočasne pridelených zamestnancov a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi agentúrami dočasného zamestnávania a zamestnávateľmi.

Dočasné prideľovanie zamestnancov bolo do 28.2.2015 upravené tak v Zákonníku práce, ako aj v zákone o službách zamestnanosti. Počnúc 1.3.2015 sa čiastková úprava dočasného prideľovania zamestnancov zo zákona o službách zamestnanosti vypustila a nahradili ju ustanovenia Zákonníka práce. Kým právna úprava v zákone o službách zamestnanosti sa týkala len agentúr dočasného zamestnávania, nové ustanovenia Zákonníka práce upravujú dočasné prideľovanie zamestnancov agentúrami dočasného zamestnávania, ako aj zamestnávateľmi, ktorí dočasne prideľujú svojich zamestnancov.

Novelizovaný Zákonník práce obsahuje vymedzenie pojmu „užívateľský zamestnávateľ“ a určuje, čo sa má rozumieť pod dočasným pridelením a čo sa za dočasné pridelenie už považovať nedá. Zároveň sa obmedzila dĺžka dočasného pridelenia na najviac 24 mesiacov. Toto obdobie zahŕňa aj maximálne štyri predĺženia alebo opätovné dohody o dočasnom pridelení konkrétneho zamestnanca k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi, pričom sa započítavajú aj dočasné pridelenia inými ADZ, resp. zamestnávateľmi. V prípade nedodržania najviac prípustnej doby trvania dočasného pridelenia, priamo zo zákona zanikne pracovný pomer dotknutého zamestnanca k ADZ, resp. zamestnávateľovi a zároveň vznikne pracovný pomer na dobu neurčitú medzi týmto zamestnancom a jeho užívateľským  zamestnávateľom.  

Dočasné pridelenia dohodnuté pred 1.3.2015 sa skončia najneskôr 28.2.2017. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie agentúrou dočasného zamestnávania od 1.5.2013 do 28.2.2015 sa započítajú do počtu opätovne dohodnutých dočasných pridelení.

Dôležitú zmenu predstavuje ustanovenie, podľa ktorého, ak je doba trvania pracovného pomeru medzi ADZ a zamestnancom dohodnutá na dobu určitú, dátum skončenia pracovného pomeru musí byť určený konkrétnym dátumom. Cieľom je  zamedziť uzatváranie pracovných pomerov na dobu určitú tak, že pracovný pomer skončí skončením dočasného pridelenia.

Zároveň sa dopĺňajú výpovedné dôvody, z ktorých môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď. V zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bude môcť zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania dať zamestnancovi výpoveď, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 ZP pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu. Na výpoveď z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia pred uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu sa nevzťahujú obmedzenia výpovede podľa § 63 ods. 2 ZP, tzv. ponuková povinnosť. Výpoveď, resp. dohoda o skončení pracovného pomeru z uvedeného dôvodu, však zakladá zamestnancovi nárok na odstupné a vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia o výpovednej dobe. Ustanovenia § 63 Zákonníka práce sa novelizujú s účinnosťou od 1.9.2015.

Ďalšou novinkou je možnosť zamestnávateľa dohodnúť s užívateľským zamestnávateľom dočasné pridelenie zamestnanca iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov odo dňa vzniku pracovného pomeru.

Novelou sa súčasne upresňuje, že oprávnenie vyslať dočasného zamestnanca na pracovnú cestu má len jeho užívateľský zamestnávateľ, že užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi a zavádza sa spoločná zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa za vyplatenie porovnateľnej mzdy agentúrou dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom.