a

aktuality

Osobitný režim uplatňovania DPH od 1. januára 2016

Novela zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty prináša možnosť využiť osobitný režim uplatnenia DPH na základe platby. Od 1. januára 2016 budú môcť niektorí podnikatelia odvádzať DPH až po prijatí platby za faktúru.

Túto možnosť budú môcť využiť platitelia dane registrovaní podľa § 4 zákona o DPH, ak ich ročný obrat je nižší ako 100 000 eur a nebol na nich vyhlásený konkurz alebo nevstúpili do likvidácie. Ak sa podnikateľ spĺňajúci tieto kritéria rozhodne pre osobitný režim uplatňovania DPH na základe platby, musí to oznámiť príslušnému daňovému úradu.

Na faktúrach vystavovaných v osobitnom režime uplatňovania DPH na základe platby je nutné uviesť text podľa zákona "Daň sa uplatňuje na základe prijatia platby", inak ostáva povinnosť odviesť DPH ako pri štandardnom režime a zároveň hrozí aj pokuta od Finančnej správy až do výšky 10 000 eur.

Ak sa podnikateľ rozhodne pre osobitnú úpravu uplatňovania DPH na základe platby, právo na odpočet DPH za došlé faktúry (záväzky) bude mať rovnako až po odoslaní platby dodávateľovi podnikateľa. Pri čiastočnej úhrade záväzku, právo na odpočet DPH vznikne len pomerne, podľa uhradenej sumy.

Dôležité je, že ak dostanete faktúru od dodávateľa s uplatňovaním dane podľa osobitnej úpravy, môžete si DPH odpočítať až po jej zaplatení (bez ohľadu nato, či ste vy zvolili osobitnú úpravu, alebo nie).

Zoznam platcov DPH v osobitnom režime bude zverejnený na stránke Finančnej správy.

Podnikateľ sa môže stať platiteľom podľa osobitného režimu uplatňovania DPH na základe platby od prvého dňa zdaňovacieho obdobia (prvý deň kalendárneho mesiaca alebo štvrťroka podľa typu zdaňovacieho obdobia) po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona, teda od 1. 1. 2016.

Možnosť uplatňovať osobitný režim DPH na základe platby sa skončí:

  • Dobrovoľne - písomným oznámením daňovému úradu, vždy k 31. 12. príslušného kalendárneho roka.
  • Povinne - k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia po dosiahnutí ročného obratu 100 000 eur.
  • Povinne - ku dňu, ktorý predchádza dňu vyhlásenia konkurzu alebo vstupu do likvidácie.
  • Povinne - ku dňu, ktorý predchádza dňu vstupu do skupiny podľa § 4a (viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne).

Zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov

NR SR schválila dňa 12.11.2015 zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorý nadobúda účinnosť 1. februára 2016.

Tento zákon upravuje najmä:

a)  alternatívne riešenie sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaceho so spotrebiteľskou zmluvou subjektom alternatívneho riešenia sporov,
b)   podmienky zápisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného Ministerstvom hospodárstva SR,
c)   práva a povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov a nimi poverených fyzických osôb,
d)   práva a povinnosti strán alternatívneho riešenia sporu.

Zákon sa vzťahuje na spory medzi predávajúcim, ktorý mal ku dňu uzavretia zmluvy alebo ak ide o zmluvu uzavretú na diaľku, ku dňu odoslania objednávky spotrebiteľa, miesto podnikania alebo sídlo v Slovenskej republike, a spotrebiteľom, ktorý mal ku dňu uzavretia zmluvy alebo ak ide o zmluvu uzavretú na diaľku, ku dňu odoslania objednávky, bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu v

a)   Slovenskej republike (ďalej len „vnútroštátny spor”),
b)   inom členskom štáte Európskej únie, než je členský štát Európskej únie v ktorom má miesto podnikania alebo sídlo predávajúci (ďalej len „cezhraničný spor”).

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná  v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Zákon sa nevzťahuje na spory, v ktorých si uplatňuje právo predávajúci voči spotrebiteľovi.

Alternatívnym riešením sporu je postup subjektu alternatívneho riešenia sporov podľa tohto zákona, ktorého cieľom je dosiahnutie zmierlivého vyriešenia sporu medzi stranami sporu.

Stranami sporu sú spotrebiteľ, ktorý podal návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu, a predávajúci, proti ktorému návrh smeruje.

Subjektom alternatívneho riešenia sporov je orgán alternatívneho riešenia sporov, t.j. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Slovenská obchodná inšpekcia, pričom okruh spotrebiteľských sporov, ktoré sú v ich pôsobnosti je vymedzený týmto zákonom.

Subjektom alternatívneho riešenia sporov je aj oprávnená právnická osoba zapísaná v zozname subjektov alternatívneho riešenia sporov. Žiadosť o zápis do zoznamu môže podať právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z., komora zriadená zákonom v zmysle napr. zákona 9/1992 Zb. alebo záujmové združenie najmenej desiatich právnických osôb. Obsah žiadosti o zápis, potrebné prílohy a ďalšie podmienky stanovuje tento zákon.

Samotné alternatívne riešenie sporov je oprávnená viesť len fyzická osoba zapísaná v zozname, t.j. poverená fyzická osoba, ktorá musí spĺňať tieto predpoklady:

a)   spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
b)   bezúhonnosť,
c)   dôveryhodnosť,
d)  vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo a odborná prax v oblasti riešenia sporov v trvaní aspoň jedného roka alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a odborná prax v oblasti riešenia sporov v trvaní aspoň troch  rokov,
e)   musí byť so subjektom alternatívneho riešenia sporov v pracovnoprávnom vzťahu alebo v štátnozamestnaneckom pomere alebo musí byť jeho členom, štatutárnym orgánom alebo členom jeho štatutárneho orgánu.

Spotrebiteľ má právo obrátiť sa na predávajúceho so žiadosťou o nápravu, ak nie je spokojný so spôsobom, ktorým predávajúci vybavil jeho reklamáciu alebo ak sa domnieva, že predávajúci porušil jeho práva. Spotrebiteľ má právo podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu, ak predávajúci na žiadosť odpovedal zamietavo alebo na ňu neodpovedal do 30 dní odo dňa jej odoslania. Návrh podáva spotrebiteľ príslušnému subjektu alternatívneho riešenia sporov; možnosť obrátiť sa na súd tým nie je dotknutá. Návrh možno podať v listinnej podobe, elektronickej podobe alebo ústne do zápisnice. Na podanie návrhu môže spotrebiteľ využiť aj formulár, ktorý je dostupný aj na webovom sídle ministerstva a každého subjektu alternatívneho riešenia sporov.

Alternatívne riešenie sporu sa začína dňom doručenia úplného návrhu subjektu alternatívneho riešenia sporov.

Predávajúci je povinný v lehote určenej subjektom alternatívneho riešenia sporov, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia, poskytnúť

a)   vyjadrenie ku skutočnostiam uvedeným v návrhu,
b)   na základe výzvy subjektu alternatívneho riešenia sporov vysvetlenie, vyjadrenie alebo doklady týkajúce sa predmetu sporu, ktoré má k dispozícii.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov ukončí alternatívne riešenie sporu do 90 dní odo dňa jeho začatia. V osobitne zložitých prípadoch môže subjekt alternatívneho riešenia sporov lehotu predĺžiť.

Ak je po dôkladnom zhodnotení všetkých zistených skutočností a vyjadrení strán sporu zrejmé, že strany sporu majú záujem o zmierlivé vyriešenie sporu, subjekt alternatívneho riešenia sporov vypracuje návrh dohody o vyriešení sporu, ktorú predloží stranám sporu. Strany sporu svoj súhlas s návrhom dohody vyjadria vlastnoručnými podpismi, a to na listinnej podobe návrhu dohody. Podpísaný návrh dohody strany sporu doručia subjektu alternatívneho riešenia sporov, a to poštovou zásielkou v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami. Doručením súhlasu oboch strán sporu s návrhom dohody subjektu alternatívneho riešenia sporov dôjde k uzavretiu dohody o vyriešení sporu. Subjekt  alternatívneho riešenia sporov stranám sporu bezodkladne oznámi, že alternatívne riešenie sporu bolo ukončené uzavretím dohody podľa prvej vety.

Dohoda, ktorá vznikne ako výsledok alternatívneho riešenia sporu, je pre strany sporu záväzná; možnosť strán sporu obrátiť sa v tej istej veci na súd tým nie je dotknutá.

Alternatívne riešenie sporu orgánmi alternatívneho riešenia sporov je bezodplatné, avšak oprávnená právnická osoba môže požadovať od spotrebiteľa poplatok za začatie alternatívneho riešenia sporu v sume najviac päť eur vrátane dane z pridanej hodnoty.

Náklady spojené s alternatívnym riešením sporu znáša každá zo strán sporu samostatne bez možnosti ich náhrady.

Zákon o správcoch bytových domov

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 22.09.2015 zákon o správcoch bytových domov, ktorým zároveň novelizuje zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zákon č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov nadobúda účinnosť 1. januára 2016. Zavádza zoznam správcov, ktorý bude vedený Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a bude verejne prístupný na webovom sídle ministerstva http://www.telecom.gov.sk/.

Zoznam bude obsahovať:
a) obchodné meno fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby, miesto podnikania alebo sídlo,
b) IČO,
c) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu členov štatutárnych orgánov/zodpovedných zástupcov,
d) adresu kancelárie správcu, úradné hodiny a kontakt,
e) deň zápisu správcu do zoznamu a deň vyčiarknutia zo zoznamu,
f) sankcie za porušenie povinností súvisiacich s výkonom správy.

Do zoznamu zapíše ministerstvo na základe písomnej žiadosti fyzickú osobu podnikateľa, ktorá:
a) má živnostenské oprávnenie v predmete podnikania správa a údržba bytového fondu,
b) je dôveryhodná,
c) má odbornú spôsobilosť, resp. má zodpovedného zástupcu, ktorý je dôveryhodný a má potrebnú odbornú spôsobilosť,
d) má zriadenú kanceláriu.

Do zoznamu zapíše ministerstvo na základe písomnej žiadosti právnickú osobu, ktorá:
a) má aspoň jedného člena štatutárneho orgánu, resp. zodpovedného zástupcu v pracovnom pomere, ktorý je dôveryhodný a odborne spôsobilý,
b) má živnostenské oprávnenie v predmete podnikania správa a údržba bytového fondu,
c) má sídlo na území SR alebo iného členského štátu EÚ, alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
d) členovia štatutárneho orgánu sú dôveryhodní,
e) má zriadenú kanceláriu.

Dôveryhodnou je osoba, ktorá:
a) v posledných piatich rokoch nebola vyčiarknutá zo zoznamu (s výnimkou ak o vyčiarknutie požiadala),
b) v posledných piatich rokoch nebola členom štatutárneho orgánu právnickej osoby vyčiarknutej zo zoznamu (s výnimkou ak o vyčiarknutie požiadala), a to v čase jej vyčiarknutia,
c) predložila čestné vyhlásenie o pravdivosti ňou uvedených údajov.

Správca musí byť zapísaný v zozname a spĺňať podmienky stanovené týmto zákonom.

Správca musí mať odbornú spôsobilosť alebo musí mať v pracovnom pomere zodpovedného zástupcu, ktorý má požadovanú odbornú spôsobilosť.

Odborná spôsobilosť sa získava absolvovaním ďalšieho odborného vzdelávania, ktoré je zamerané na základné právne predpisy týkajúce sa výkonu správy bytových domov, administratívne zabezpečenie výkonu správy, odborné a technické zabezpečenie správy a prevádzky budov a finančný manažment a hospodárenie. Ministerstvo môže nariadiť ďalšie odborné vzdelávanie, ktorého je správca, resp. zodpovedný zástupca povinný sa zúčastniť a predložiť o tom ministerstvu osvedčenie.

Správca musí mať zriadenú kanceláriu vo verejne prístupnej budove. Kancelária musí byť označená obchodným menom správcu a označením „Správca bytových domov“. Úradné hodiny pre vlastníkov musia byť najmenej dva dni v týždni minimálne 4 za sebou idúce hodiny.

Správca musí mať uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu v rozsahu primeranom počtu spravovaných bytových domov.

Ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu správcu, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom, ak:
a) o to písomne požiada,
b) mu zanikne alebo je zrušené živnostenské oprávnenie v predmete podnikania správa a údržba bytového fondu,
c) viac ako dva po sebe nasledujúce mesiace nemá poistenie,
d) nevyhovel pri ďalšom odbornom vzdelávaní alebo ho v určenom termíne nevykonal,
e) nie je dôveryhodný,
f) viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti, resp. nemá zodpovedného zástupcu, a/alebo nemá kanceláriu,
g) mu za posledných 24 mesiacov bol viac ako tri krát uložená pokuta za porušenie povinností podľa tohto zákona (napr. informovať ministerstvo o zmene osoby, prostredníctvom ktorej zabezpečuje odbornú spôsobilosť, o zriadení a zrušení kancelárie, o zmene adresy kancelárie, o zmene úradných hodín a kontaktných údajov, o vzniku a zániku poistenia, o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu).

Ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu správcu, ktorý je právnickou osobou, ak:
a) o to písomne požiada,
b) mu zanikne alebo je zrušené živnostenské oprávnenie v predmete podnikania správa a údržba bytového fondu,
c) viac ako dva po sebe nasledujúce mesiace nemá poistenie a/alebo zriadenú kanceláriu,
d) viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace nemá aspoň jedného člena štatutárneho orgánu, resp. zodpovedného zástupcu, ktorý je dôveryhodný a odborne spôsobilý,
e) zanikol, bol zrušený alebo súd rozhodol o jeho neplatnosti podľa Obchodného zákonníka,
f) ktorýkoľvek z členov štatutárneho orgánu nie je dôveryhodný,
g) mu za posledných 24 mesiacov bol viac ako tri krát uložená pokuta za porušenie povinností podľa tohto zákona (viď vyššie).

Dohľad nad dodržiavaním podmienok pre výkon činnosti správcov v zmysle tohto zákony vykonáva ministerstvo prostredníctvom poverenej osoby.

Správca, ktorý spravuje bytové domy musí splniť podmienky podľa tohto zákona najneskôr do 31.12.2017.

Zmena zákona 182/1993 Z.z.

Ak bol správca vyčiarknutý zo zoznamu správcov, zmluva o výkone správy bytového domu zaniká dňom účinnosti zmluvy o výkone správy uzavretej s novým správcom, resp. dňom vzniku spoločenstva, najneskôr však uplynutím 6 mesiacov od vyčiarknutia. Ak nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy o správe s novým správcom alebo spoločenstvo nevzniklo do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o vyčiarknutí, vzniká spoločenstvo zo zákona.

Zmluvy o výkone správy účinné pred 1.1.2018 uzatvorené s fyzickou alebo právnickou osobou vykonávajúcou správu bytových domov, ktorá k 31.12.2017 nespĺňa podmienky podľa zákona o správcov bytových domov, zanikajú najneskôr k 30.6.2018. Ak do 30.6.2018 nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o výkone správy s novým správcov, resp. ku vzniku spoločenstva, vzniká spoločenstvo zo zákona.

Novela zákona o mediácii

NR SR schválila dňa 12.11.2015 novelu zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii, ktorá nadobudne účinnosť od 1. januára 2016. Cieľom novely je najmä:

  • definovať spotrebiteľský spor na účely mediácie;

    Spotrebiteľským sporom na účely tohto zákona je spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

  • precizovať povinnosti mediátora a mediačného centra;

    Novelou sa explicitne vymedzuje okruhu povinností a zároveň zákonných príkazov, ktoré musí mediátor pri výkone mediácie rešpektovať. Mediátor nesmie:

    • sám rozhodovať o spore, ktorý je predmetom mediácie alebo nútiť osoby zúčastnené na mediácii, aby prijali ním navrhované riešenie sporu,
    • vykonať mediáciu v spore, ak v tom istom spore alebo v spore s ním súvisiacom poskytol právne služby, notárske služby alebo poradenstvo a odbornú pomoc inej osobe, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami toho, kto o vykonanie mediácie žiada,
    • vykonať mediáciu v spore, ak sú jeho záujmy alebo záujmy osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osôb, ktoré o vykonanie mediácie žiadajú. sám rozhodovať o spore, ktorý je súčasťou mediácie alebo nútiť osoby zúčastnené na mediácii.

  • upraviť odklony dojednávania, trvania a zániku dohody o začatí mediácie pre prípad spotrebiteľských sporov;

    Ak je zmluva, ktorá je predmetom sporu v mediácii, neplatná, dohoda o riešení sporu mediáciou, ktorá je jej súčasťou, je neplatná len, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje aj na túto dohodu; to neplatí, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu.

    Ak osoba zúčastnená na mediácii odstúpi od zmluvy, ktorá je predmetom sporu v mediácii, odstúpenie sa netýka dohody o riešení sporu mediáciou, ktorá je jej súčasťou, ak sa osoby zúčastnené na mediácii nedohodnú inak alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu.

  • upraviť odmeňovanie mediátora v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov;

    V prípade mediácie spotrebiteľského sporu, nesmie výška odmeny závisieť od výsledku mediácie a odmenu mediátora môže spotrebiteľ znášať vo výške neprevyšujúcej 10 % odmeny, najviac však vo výške 20 eur; zvyšnú časť odmeny hradí vždy osoba zúčastnená na mediácii, ktorá je dodávateľom alebo jeho právnym nástupcom.

    Mediátor zapísaný v zozname mediátorov mediačného centra nesmie za výkon mediácie prijímať odmenu alebo akékoľvek výhody od inej osoby ako od mediačného centra, v ktorého zozname je zapísaný.

  • zaviesť transparentnosť zverejňovania a poskytovania informácii mediátorom a mediačným centrom;
    Mediačné centrum a primerane aj mediátor má mať povinnosť zriadiť a prevádzkovať webové sídlo, na ktorom sú v jasnej a zrozumiteľnej forme zverejňovanú informácie o mediačnom centre a mediátorovi v zákonom predpísanom rozsahu.

    Mediačné centrum, ktoré rieši spotrebiteľské spory, je povinné vypracovať a zverejniť správu o činnosti mediačného centra v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov za kalendárny rok najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, s obsahom stanoveným zákonom. Túto povinnosť má aj mediátor, ak vykonáva mediáciu v spotrebiteľskom spore.

    Mediátor vykonáva mediáciu prevažne v kancelárii, ktorú je povinný na tento účel zriadiť a udržiavať.

  • precizovať požiadavky odbornej prípravy a odbornej skúšky mediátora a jeho ďalšieho vzdelávania;

    Sprísňujú sa podmienky pre odbornú prípravu a odbornú skúšku mediátorov, ako aj pre ich ďalšie vzdelávanie. Počtu hodín odbornej prípravy sa zo súčasných 100 hodín zvyšuje na 200 hodín. Mediátor musí do troch mesiacov od odbornej prípravy vykonať odbornú skúšku. Mediátor má mať tiež povinnosť zúčastniť sa aspoň jedného odborného seminára počas roka ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov a osvedčenie o účasti bezodkladne predložiť ministerstvu. Ak sa nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas roka, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie. 

  • precizovať požiadavky na činnosť mediačného centra;

    Novelou sa precizuje doterajšia  úprava mediačných centier. Mediačné centrum môže za podmienok zákona o mediácii zriadiť fyzická alebo právnická osoba a registruje sa v registri mediačných centier vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Na účely výkonu mediácie zabezpečí mediačné centrum náhodný, nezávislý a nestranný výber mediátora a orgány mediačného centra, ani jeho pracovníci nesmú do výkonu mediácie nijako zasahovať, ani ovplyvňovať mediátora.

  • precizovať výkon mediácie a osobitne okamih jej začatia a skončenia mediácie;

    Dopĺňajú sa ďalšie dôvody, resp. prípady skončenia mediácie. V prípade mediácie spotrebiteľského sporu sa mediácia skončí uplynutím 90 dní a v ostatných prípadoch uplynutím 6 mesiacov od začatia mediácie, pričom v prípadoch menovaných v druhom rade majú mať účastníci možnosť dohodnúť si dlhšiu dobu. Mediácia sa tiež končí dňom právoplatnosti rozhodnutia o pozastavení činnosti mediátora alebo vyčiarknutí mediátora zo zoznamu mediátorov, dňom smrti mediátora, dňom kedy mediátor odmietol k dohode, ktorá je výsledkom mediácie pripojiť svoj podpis, dňom kedy účastník mediácie spor, ktorý je predmetom mediácie, predložil na rozhodnutie súdu alebo rozhodcovskému orgánu. 

    Prechodné ustanovenia

    Mediátor zapísaný v registri mediátorov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 sa považuje za mediátora podľa tohto zákona. Povinnosti podľa tohto zákona je mediátor povinný splniť najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

    Mediačné centrum, ktoré je právnickou osobou, je povinné zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak ministerstvo mediačné centrum vyčiarkne z registra mediačných centier

Mediácia

Mediácia je spôsob riešenia sporov mimo súdov, pri ktorej sporné strany riešia konflikt za asistencie mediátora. Ide o rýchlejší, menej nákladný, neformálny a flexibilnejší spôsob ukončenia sporov. Mediácia sa vzťahuje najmä na spory, ktoré vznikli z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov. Je možné ju využiť kedykoľvek - pred súdnym sporom, či arbitrážou, ale aj počas nich.

V procese mediácie sa mediátor ako neutrálna osoba snaží prostredníctvom sprostredkovávania komunikácie medzi stranami sporu, napomáhania pochopenia druhej strany, vytvárania atmosféry napomáhajúcej vzájomnej komunikácii a snahe o ukončenie konfliktu, priviesť zúčastnené osoby k dohode, ktorá bude kompromisom prijateľným pre obe strany.

Mediátorom je osoba zapísaná v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Mediátora si vyberú zúčastnené osoby a uzatvoria s ním písomnú dohodu o začatí mediácie, v ktorej sa dohodnú na mediácii konkrétneho sporu. Pravosť podpisov zúčastnených osôb, alebo ich zástupcov musí byť úradne osvedčená. Mediácia sa začína uložením takejto dohody v Notárskom centrálnom registri listín, pričom takéto uloženie má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

Ak sa mediácia skončí úspešne, t.j. uzatvorením písomnej dohody, ktorá vznikla ako výsledok mediácie, je táto dohoda pre osoby zúčasnené na mediácii záväzná. Ak bola dohoda spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo schválená ako zmier pred súdom, či rozhodcovským orgánom, môže byť titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo výkon exekúcie.

Mediátor má nárok na odmenu, ktorá sa určí vzájomnou dohodou so zúčastnenými osobami. Mediátor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s mediáciou.

Mediáciu upravuje zákon č. 420/2004 Z.z. o mediácii.

Nová úprava zrážok pri exekúcii

Vláda schválila novelu nariadenia č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Účelom novelizovanej úpravy je zvýšiť základnú sumu, ktorú nemožno z mesačnej mzdy alebo z iného príjmu zraziť, zo šesťdesiat percent na sto percent životného minima prislúchajúceho plnoletej fyzickej osobe. Osobe, voči ktorej je vedená exekúcia tak ostane celá suma, životného minima, t.j. o mesačne 80 EUR viac, ako je tomu podľa súčasnej právnej úpravy. Životné minimum dosahuje podľa súčasných právnych predpisov sumu 198,09 eura mesačne. S účinnosťou od 1.januára 2016 sa tak zvyšuje suma, ktorú nemožno zraziť zo mzdy alebo iného príjmu na sto percent životného minima

Ide o ďalší krok smerujúci k väčšej ochrane osôb, ktoré sa dostali do dlhov. Od minulého boli na exekučných súdoch zavedené viaceré zmeny. Sprísnila sa definícia úžery a spotrebiteľ je viac chránený proti nebankovkám. Zanikli súkromné súdy, ktoré spúšťali exekúcie v prospech veriteľov. Napokon sa zaviedli „drobné exekúcie“. Už nehrozí, že ľudia prídu o byt či dom. Vymáhať sa môže len dlžná suma.

Naopak, prísnejšia úprava sa bude naďalej vzťahovať na povinných v prípade vymáhania pohľadávok na výživnom pre maloleté deti.

Exekučný poriadok okrem toho primerane chráni povinného s nízkymi príjmami aj nad rámec tejto sumy. Z čistej mzdy, ktorá ostane po odpočítaní základnej sumy (teda po novom 100 percent životného minima), možno zraziť na vymoženie pohľadávky mesačne iba jednu tretinu, respektíve dve tretiny pri takzvaných prednostných pohľadávkach (napríklad pohľadávkach výživného alebo pohľadávkach náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví). 

Novela Obchodného zákonníka

Zákon č. 87/2015 schválený NR SR dňa 23.04.2015, ktorým sa novelizuje Obchodný zákonník, zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zákon o obchodnom registri a ďalšie zákony bol vyhlásený v zbierke zákonov SR dňa 29.04.2015. Týmto dňom nadobúda zákon účinnosť, okrem vymenovaných ustanovení, ktoré nadobúdajú účinnosť 1.7.2015 resp. 1.1.2016.

Vzdanie sa funkcie:

Dňom 29.4.2015 nadobúda účinnosť ustanovenie v zmysle ktorého, vzdanie sa funkcie člena štatutárneho orgánu, resp. dozorného orgánu spoločnosti musí byť písomné s úradne osvedčeným podpisom, pokiaľ sa táto osoba nevzdá funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu. V prípade, ak ku vzdaniu sa funkcie dôjde na zasadnutí valného zhromaždenia s.r.o., pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia s.r.o. musí byť osvedčená.

Jediný spoločník s.r.o.:

S účinnosťou od 29.4.2015 sa spoločník, v prípade s.r.o. s jediným spoločníkom, nebude môcť domáhať zrušenia svojej účasti v spoločnosti, a vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku spoločníka nebude mať účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti a rovnako v prípade vedenia exekúcie na majetok spoločníka, doručenie exekučného príkazu nebude mať účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti.

Správa peňažných vkladov:

S účinnosťou od 1.1.2016 sa ruší povinnosť správcu peňažných vkladov splatených pred vznikom spoločnosti, vložiť tieto na osobitný samostatný účet zriadené správcom vkladu v banke a zároveň odpadá povinnosť priložiť k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra výpis z účtu v banke preukazujúci splatenie peňažného vkladu, resp. jeho časti.

Spoločnosť v kríze:

Nové ustanovenia o kríze (§ 67a až § 67j – účinné od 1.1.2016 a § 67k – účinné od 1.7.2015) majú upravovať a podrobnejšie regulovať tzv. predkonkurznú situáciu spoločnosti.

Kríza spoločnosti sa vymedzuje platobnou neschopnosťou, predĺžením, ako aj nedostatkom vlastných zdrojov krytia majetku (t.j. hroziacim úpadkom). Zákon stanovuje, že v prípade ak je pomer vlastného imania a záväzkov menší ako 8 ku 100 (má platiť až od roku 2018. Pre rok 2016 to má byť 4 ku 100 a pre rok 2017 to má byť 6 ku 100), spoločnosti hrozí úpadok. Ak nedôjde k návrhu na vyhlásenie konkurzu, ale spoločníci sa rozhodnú zachrániť spoločnosť doplnením zdrojov, má platiť, že cudzie zdroje poskytnuté počas krízy sa majú považovať za zdroje vlastné (resp. podriadené cudzie zdroje)  a nebudú môcť byť počas krízy vrátené. Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje sa považujú najmä pôžičky, úvery a iné, ak ide o dočasné poskytnutie majetkových hodnôt spoločnosti so záväzkom ich vrátenia.

Zákaz vrátenia vkladu:

Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, či je zakázané vrátenie vkladu spoločníkom (§ 93 ods. 3 OBZ: „Spoločnosť nesmie komanditistom vrátiť ich vklady“; § 123 ods. 3 OBZ: „Spoločnosť (s.r.o.) nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady“.). Pod vrátením vkladu treba rozumieť aj plnenie bez primeraného protiplnenia na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech (napr. plnenie poskytnuté blízkej osobe spoločníka). To platí aj pre plnenie poskytnuté spoločnosťou z titulu napr. ručenia, pristúpenia k záväzku, či inej zábezpeky poskytnutej spoločnosťou na zabezpečenie záväzkov spoločníka.  

Hodnota vkladu vráteného v rozpore so zákonom sa musí spoločnosti vrátiť späť, za čo spoločne a nerozdielne ručia členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase vrátenia vkladu v rozpore so zákonom, ako aj tí konatelia, ktorí vykonávali funkciu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie vkladu späť neuplatňovala, o tejto povinnosti vedeli alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohli vedieť (§ 67k OBZ).

S.r o. môže vyplácať spoločníkom podiely na zisku len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 OBZ a ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok.

Register diskvalifikácií