a

aktuality

Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - novela

S účinnosťou od 1. októbra 2014 sa mení zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zmena sa dotkne pravidiel tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv pre vlastníkov nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí nevyužívajú všetky spoločné časti a spoločné zariadenia domu. Upravuje sa aj hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, tak na schôdzi, ako aj písomné hlasovanie. Do zákona sa dopĺňajú definície pojmov používaných v zákone a doteraz nedefinovaných za účelom eliminovania nezrovnalostí v praxi, ďalej výnimky z možnosti udeliť splnomocnenie na zastupovanie na schôdzi, a i..

DEFINÍCIE

Novela zavádza definície pojmov „prevádzka, údržba, oprava, rekonštrukcia a modernizácia“, ktoré sú zákonom používané, ale chýbala ich definícia.

Prevádzkou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie; za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu.

Údržbou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti, ktoré sú potrebné na zachovanie pôvodného štandardu a kvality spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj odstránenie nedostatkov zistených servisnou kontrolou.

Opravou sa na účely tohto zákona rozumie odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva z dôvodu ich uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu.

Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú zásahy do spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ktoré znamenajú zmenu v ich kvalite alebo technických parametroch.

Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie obnova, zlepšenie alebo rozšírenie vybavenosti a použiteľnosti spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva.

POVINNOSTI A OPRÁVNENIA SPRÁVCU

Správca je povinný predložiť do 30. novembra bežného roka ročný plán opráv na nasledujúci kalendárny rok, inak nebude mať nárok na platby za správu.

Správca bude musieť zverejňovať na mieste v dome obvyklom postup pri obstarávaní tovarov a služieb v súvislosti so správou domu, vrátane cenových ponúk.

Správca, resp. a spoločenstvo je oprávnené zverejňovať na mieste v dome obvyklom zoznam vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú úhrnnú výšku nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na úhradách za plnenie aspoň 500 eur.

Správca alebo predseda spoločenstva je povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

POVINNOSTI A OPRÁVNENIA VLASTNÍKOV

V prípadoch keď nepôjde o bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní umožniť odstránenie nedostatkov zistených revíznymi kontrolami technických zariadení, inak budú zodpovedať za vzniknuté škody.

V prípade vykonávania stavebných úprav vlastníkom, je tento povinný umožniť správcovi alebo predsedovi spoločenstva prístup do priestoru na účely kontroly, či stavebné úpravy neohrozujú, nepoškodzujú alebo nemenia spoločné časti domu alebo spoločné zariadenia domu. Ak to vlastník neumožní, má správca, resp. predseda povinnosť oznámiť vykonávanie stavebných úprav stavebnému úradu.

Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.

Vlastník je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu zmeny v počte osôb, ktoré užívajú byt súvisle minimálne počas dvoch mesiacov, a ak byt neužíva sám vlastník, aj svoju adresu a každú jej zmenu.

SCHôDZA A HLASOVANIE

Oznámenie o schôdzi má obsahovať aj program schôdze a musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi v dome minimálne päť pracovných dní pred konaním schôdze.

Zvyšuje sa potrebné kvórum pre uznášaniaschopnosť schôdze, a to tak, že sa vyžaduje prítomnosť vlastníkov s 2/3 hlasov všetkých vlastníkov. Na prijatie rozhodnutia následne postačuje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov. Pokiaľ schôdza nie je uznášaniaschopná ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov, je na prijatie rozhodnutia opäť potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov; to neplatí ak sa má hlasovať podľa § 14 ods. 4 a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4 zákona.

Zákon (§14 ods. 4) vyžaduje na prijatie rozhodnutia na schôdzi súhlas 2/3 hlasov všetkých vlastníkov, pokiaľ sa rozhoduje:

- o zmluve o úvere a o každom dodatku k nej,
- o zmluve o zabezpečení úveru a o každom dodatku k nej,
- o zmluve o „leasingu“ a o každom dodatku k nej,
- o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim,
- o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu alebo
- a o zmene formy výkonu správy na schôdzi vlastníkov;

Pri rozhodovaní o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, sa zároveň vyžaduje súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na najvyššom poschodí.

Zákon (§14 ods. 4) vyžaduje na prijatie rozhodnutia na schôdzi súhlas všetkých vlastníkov, pokiaľ sa rozhodujeo prevode spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo priľahlého pozemku alebo ich častí.

Pri opätovnom hlasovaní o tej istej veci do jedného roka od predchádzajúceho platného hlasovania sa na zmenu rozhodnutia vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov. Ak sa však mení rozhodnutie na prijatie ktorého sa vyžadoval súhlas 2/3-novej väčšiny hlasov, na zmenu je potrebný súhlas viac ako 4/5 hlasov všetkých vlastníkov.

Pri zastupovaní vlastníkov na základe splnomocnení udelených na hlasovanie musí byť súčasťou splnomocnenia aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, čo neplatí, ak ide o generálnu plnú moc. Kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie správcu.

Písomné hlasovanie plne nahrádza hlasovanie na schôdzi vlastníkov. Okrem správcu, rady a predsedu spoločenstva má oprávnenie vyhlásiť písomné hlasovanie aj štvrtina vlastníkov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti.

Predlžuje sa lehota, v ktorej sa môže prehlasovaný vlastník obrátiť na súd, aby rozhodol inak, z 15 dní na 30 kalendárnych dní.

Za určitých podmienok sa ustanovenia tohto zákona môžu týkať aj tých budov, ktoré nemajú charakter bytového domu.

SÚČASNÉ ZMLUVY PO 1.10.2014

Pokiaľ zmluva o výkone správy alebo zmluva o spoločenstve upravuje právne vzťahy odlišne od tohto zákona, uplatnia sa na tieto vzťahy ustanovenia tohto zákona a to s účinnosťou od 1.10.2014. 

Nariadenia vlády k výške odplaty za spotrebiteľské úvery a pôžičky

Odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú vykonávací predpisom. Takýmto vykonávacím predpisom je novelizované nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

Odplata sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok.

Odplatu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria:
• úrok
• poplatky
• akékoľvek iné odplatné plnenie alebo iné náklady dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú spojené s poskytnutí peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.

Vládne nariadenie stanovuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za kalendárny štvrťrok predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Výnimky z tohto pravidla sa týkajú krátkodobých úverov a úverov do 100 eur, ako aj lízingových zmlúv, ktorých súčasťou je havarijné poistenie. (Účinné od 1.9.2014)

Osobitne sa určuje najvyššia možná odplata pre spotrebiteľské pôžičky na obdobie kratšie ako 3 mesiace alebo pri sumách, ktoré nepresiahnu 100 eur. V takomto prípade je najvyššia prípustná miera odplaty na 30% ročne zo zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov. (Účinné od 1.9.2014)

Pri lízingu s havarijným poistením je najvyššia prípustná miera odplaty 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za kalendárny štvrťrok predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. (Účinné od 1.9.2014)

Veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve, všeobecných obchodných podmienkach alebo akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí byť minimálne 1,9 mm. (Účinné od 1.1.2015)

 

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa od 13.06.2014

Dňom 13.06.2014 nadobúda účinnosť novela zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Novelou sa výslovne upravuje, že predávajúci nesmie žiadať alebo prijať od spotrebiteľa úhradu za dodaný tovar, poskytnutú službu alebo poskytnutý elektronický obsah, ktorý si spotrebiteľ neobjednal. Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadanej dodávky nemá za následok vznik akýchkoľvek povinností pre spotrebiteľa, vrátane úhrady nákladov.

Predávajúci má povinnosť jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy, resp. pred tým ako spotrebiteľ odošle objednávku, informácie určené v § 10a zákona.

Spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné vzhľadom na predávanú výrobky alebo poskytovanú služby.

Predávajúci je povinný odovzdať spotrebiteľovi kópie odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie do 14 dní odo dňa vybavenia reklamácie. Zákon zároveň ustanovuje povinné obsahové náležitosti odborného posúdenia.

Odmeňovanie členov orgánov spoločnosti

Podľa súčasnej právnej úpravy je bezodplatný výkon funkcie člena orgánu spoločnosti (napr. konateľ, člen predstavenstva, člen dozornej rady) možné dohodnúť len písomne, t.j. ak bola medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti uzatvorená písomná zmluva o výkone funkcie (§ 66 ods. 3 ObchZ).

V opačnom prípade platí, že vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pri ktorej je vylúčené, aby bol mandátny vzťah dojednaný bezodplatne (§ 566 a nasl. ObchZ).

Účinky ustanovenia prípadne voľby členov orgánov spoločnosti nastávajú spravidla dňom vymenovania alebo voľby, t.j. týmto okamihom zároveň dochádza k aplikácii zákonných ustanovení mandátnej zmluvy pre právne vzťahy medzi členom orgánu a spoločnosťou. Pre výšku odplaty členov orgánov spoločnosti platí, že, ak nie je výška odplaty určená v zmluve, má člen orgánu nárok na odmenu obvyklú v čase uzatvorenia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú vykonáva (§ 571 ObchZ).

Spoločnosti prevažne nemajú s členmi orgánov uzatvorené zmluvy o výkone funkcie a spravidla majú za to, že tým členovia orgánov vykonávajú svoju činnosť bezodplatne. Tu sa však spoločnosti vystavujú riziku, že po skončení výkonu funkcie člena orgánu, môžu byť súdom zaviazané vyplatiť odmenu, ako je vyššie uvedené, ak si člen orgánu takýto nárok na súde včas uplatní.

Súčasná judikatúra potvrdzuje právny názor, že bezodplatný výkon funkcie člena orgánu je možné dohodnúť len písomne v rámci zmluvy o výkone funkcie. Nárok člena orgánu na odmenu ostáva zachovaný aj v prípade, že mal so spoločnosťou uzatvorenú aj pracovnú zmluvu.  Činnosti vykonávané na základe pracovnej zmluvy, či iného pracovnoprávneho vzťahu, sú však zásadne odlišné od činností vykonávaných vo funkcii člena orgánu a preto pracovná zmluva  uzatvorená s členom orgánu nemôže suplovať obchodnoprávny vzťah člena orgánu so spoločnosťou ohľadne výkonu funkcie člena orgánu spoločnosti.

Aby sa predišlo prípadným sporom medzi členom orgánu a spoločnosťou ohľadne nárokov na odmenu za výkon funkcie člena orgánu, je nevyhnutné uzatvoriť písomnú zmluvu o výkone funkcie člena orgánu zo strany spoločnosti a následne ju schváliť valným zhromaždením spoločnosti. Len a výlučne uzatvorenie takejto písomnej zmluvy, ktorej obsahom bude výška odplaty, resp. bezodplatnosť výkonu funkcie člena orgánu môže zabrániť uplatneniu akýchkoľvek ďalších nárokov ma vyplatenie odmeny zo strany členov orgánov (napr. konateľ, člen predstavenstva, člen dozornej rady).

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa od 1.5.2014

Od 1.5.2014 je účinná novela zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá mimo iné zavádza novú definíciu pojmu spotrebiteľ a predávajúci:

„spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania“

„predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet“

Upravuje zákaz účtovania poplatku spotrebiteľovi za použitie platobného prostriedku alebo za iný spôsob platby nad rámec skutočných nákladov, ktoré predávajúcemu vznikli v súvislosti s použitím iného spôsobu platby.

Zakazuje sa využívanie audiotextových čísel ako kontaktných čísel, na ktorých môže spotrebiteľ predávajúceho kontaktovať v súvislosti s uzatvorenou zmluvou

Zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa:

–    Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho je neprípustná. To neplatí ak bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol o dôsledkoch jej uzatvorenia poučený a mal možnosť uzatvorenie takejto dohody odmietnuť.

–    Zabezpečenie zmenkou alebo šekom nie je prípustné.

–    Predávajúci nesmie spotrebiteľovi určiť osobu, ktorá má konať v mene spotrebiteľa. Pokiaľ spotrebiteľská zmluva obsahuje ustanovenia, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich s plnením spotrebiteľskej zmluvy sú neplatné.

–    Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ vopred uznáva svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov sú neplatné.

–    Splnomocnenie tretej osoby spotrebiteľom na uzavretie dohody o zabezpečení záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy je neplatné.

Spotrebiteľ nie je povinný uhradiť náklady na vymáhanie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá vymáha pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy.

Predávajúci, ani iná osoba vymáhajúca pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy nesmie v súvislosti s uplatňovaním, či vymáhaním pohľadávky spotrebiteľa osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku alebo ho kontaktovať, resp. obťažovať počas sviatkov, dní pracovného pokoja alebo po 18 hod. v pracovných dňoch.  

Ochrana spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných na diaľku aleho mimo prevádzkových priestorov predávajúveho

Dňom 13.06.2014 nadobúda účinnosť Zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ďalej len „zákon“), ktorým sa zároveň sa ruší zákon č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji.
 
Zákon upravuje najmä práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku (zásielkový predaj podľa predchádzajúcej právnej úpravy) alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (podomový predaj podľa predchádzajúcej právnej úpravy), podmienky organizovania predajných akcií a predaja tovaru alebo poskytovania služieb na predajných akciách.
Nový zákon určuje podrobnejšie požiadavky na informačné povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, čím sa sleduje dosiahnutie zvýšenia právnej istoty spotrebiteľov aj predávajúcich. Rozširuje formálne požiadavky na uvedené zmluvy a podrobnejšie upravuje postup pri uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Dochádza k predĺženiu lehoty na odstúpenie od zmluvy na 14 kalendárnych dní a zároveň sa zavádza takzvaný vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý spotrebiteľom umožní zjednodušenie postupu pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy.
V súvislosti s predajnými akciami sa vymedzujú povinnosti predávajúcich a organizátorov ako ochrana spotrebiteľov voči často agresívnym a iným nekalým obchodným praktikám zo strany predávajúcich na predajných akciách.

Tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy, ktorých predmetom je napr. poskytovanie finančných služieb (upravené zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku...), zmluvy o obstaraní zájazdu, a iné uvedené v §1 ods. 2, 3, 4 zákona.

Zmluvou uzavretou na diaľku sa rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa.

Zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom

a) uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho,

b) na ktorej uzavretie dal návrh predávajúcemu spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, 

c) uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa predávajúcim na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo

d) uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.

Predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa, pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa § 3 ods. 1 zákona, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Ak predávajúci včas a riadne poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona, spotrebiteľ je oprávnený aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho do 14 dní odo dňa
a) prevzatia tovaru podľa odseku 4 v prípade zmlúv, predmetom ktorých je predaj tovaru,
b) uzavretia zmluvy o poskytnutí služby alebo
c) uzavretia zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.

Ak predávajúci poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť až dodatočne, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 14 dňoch odo dňa, keď predávajúci dodatočne splnil informačnú povinnosť.

Ak predávajúci neposkytol spotrebiteľovi tieto informácie ani v dodatočnej lehote, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie po 12 mesiacoch a 14 dňoch odo dňa prevzatia tovaru, uzavretia zmluvy o poskytnutí služby, resp. poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči.

Spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy, predmetom ktorej je dodanie tovaru, aj pred začatím plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.
Zákon v §7 ods. 6 upravuje, v ktorých prípadoch spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy.

Spotrebiteľ môže uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy u predávajúceho v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči; ak bola zmluva uzavretá ústne, na uplatnenie práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy stačí akékoľvek jednoznačne formulované vyhlásenie spotrebiteľa vyjadrujúce jeho vôľu odstúpiť od zmluvy. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za zachovanú, ak oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo odoslané predávajúcemu najneskôr v posledný deň lehoty na odstúpenie.

Predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy vrátiť spotrebiteľovi všetky platby, ktoré od neho prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné a iných nákladov a poplatkov. Ak bol predmetom zmluvy predaj tovaru, predávajúci nie je povinný vrátiť spotrebiteľovi platby pred tým, ako mu je tovar doručený späť alebo kým spotrebiteľ nepreukáže zaslanie tovaru späť predávajúcemu

Spotrebiteľ je povinný do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy vrátiť tovar predávajúcemu. Spotrebiteľ lehotu dodrží ako podal tovar na prepravu v posledný deň lehoty.
Ak nadobudol spotrebiteľ tovar na základe zmluvy uzatvorenej počas predajnej akcie, nie je povinný ho vrátiť predávajúcemu skôr ako mu predávajúci vráti zaplatenú cenu alebo preddavok.
Pri odstúpení znáša spotrebiteľ iba náklady na vrátenie tovaru.

Zákon upravuje aj tzv. predajnú akciu. Predajnou akciou je akcia určená pre obmedzený počet spotrebiteľov, organizovaná na základe pozvánky alebo iného spotrebiteľom adresovaného oznámenia a jej predmetom je najmä prezentácia, ponuka alebo predaj tovaru alebo poskytnutie služieb a počas ktorej alebo do 15 pracovných dní po uskutočnení ktorej dochádza k uzavretiu zmluvy so spotrebiteľom. Konanie takejto akcie je jej organizátor povinný najneskôr 20 dní vopred písomne oznámiť Ústrednému inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie, ako aj Slovenskej obchodnej inšpekcii príslušnej podľa miesta konania akcie. Pokiaľ toto písomné oznámenie spĺňa všetky náležitosti podľa zákona, zverejní jeho úplné znenie ústredný inšpektorát na svojej web stránke. Na predajnej akcii sa nesmú predvádzať, ponúkať a predávať služby a tovar, ktoré neboli včas a riadne oznámené inšpekcii a za cenu vyššiu ako bola uvedené v oznámení.

Pokiaľ organizátor predajnú akciu vopred neoznámi, alebo ústredný inšpektorát oznámenie o takejto akcii zo zákonných dôvodov nezverejní alebo organizátor uskutoční akciu v rozpore so svojím oznámením alebo sú predmetom akcie aj služby a tovar, ktoré neboli oznámené, zmluva uzatvorená počas predajnej akcie nevznikne.

Počas predajnej akcie a pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy nemožno od spotrebiteľa požadovať ani prijať plnenie (cenu tovaru, cenu služby, preddavky, poplatky).

Pokiaľ predávajúci alebo organizátor zabezpečovali dopravu spotrebiteľov na miesto konania predajnej akcie ako súčasť predajnej akcie, majú povinnosť zabezpečiť aj dopravu späť.

Na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 13.06.2014 sa použijú doterajšie predpisy. Ak však ide o právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014, ktoré trvajú aj po 13.06.2014, vzťahujú sa na ne vybrané ustanovenia nového zákona (§8 ods. 3 a 4 – uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy, § 9 ods. 1, 2, 4 a 5 – povinnosti predávajúceho pri odstúpení od zmluvy a § 10 ods. 1, 3, 4 a 7 – práva a povinnosti spotrebiteľa pri odstúpení od zmluvy)

Zverejňovanie účtovných závierok a ukladanie do zbierky listín

Vzhľadom na vznik registra účtovných závierok (www.registeruz.sk) došlo k úprave spôsobu ukladania účtovných závierok spoločností do zbierky listín obchodného registra. V zmysle novej právnej úpravy nezasielajú spoločnosti svoje účtovné závierky do zbierky listín priamo. Naposledy mali túto povinnosť v roku 2013 za účtovné obdobie končiace 31.12.2012.

Počnúc 1. januárom 2014 zasielajú spoločnosti účtovné závierky spolu s daňovým priznaním Finančnej správe, ktorá dokumenty elektronicky postúpi registru účtovných závierok. Správca registra následne dokumenty, ktoré sa ukladajú a sú obsahom zbierky listín, zasiela do zbierky listín obchodného registra.

Zároveň zanikla povinnosť zverejňovať súvahu, výkaz ziskov a strát v Obchodnom vestníku, nakoľko sa predmetné dokumenty zverejňujú v registri účtovných závierok.