a

aktuality

Krátkodobé nájmy bytov

Nájomnú zmluvu na byt môžete počnúc dňom 01.05.2014 uzavrieť jednak podľa doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ako aj podľa novej právnej úpravy - zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, ktorý by mal priniesť prenajímateľom väčšiu ochranu.

Zmluvu o krátkodobom nájme bytu možno uzatvoriť len na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Za rovnakých podmienok je možné predĺžiť ju na ďalšie dva roky, a to najviac dvakrát. Krátkodobý nájom môže trvať najviac šesť rokov. Naproti tomu Občiansky zákonník  umožňuje uzavrieť zmluvu o nájme bytu na dobu určitú aj na dobu neurčitú. Nájomná zmluva pre krátkodobý nájom bytu musí mať písomnú formu a spĺňať obsahové náležitosti uvedené v §3 zákona. V prípade, ak by zmluva nemala predpísanú formu alebo požadované obsahové náležitosti a išlo by o platnú zmluvu, spravovala by sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájme bytu.

Zákon definuje aj kauciu, ktorá hoci nebola upravená zákonom, v praxi sa často používa. Podľa novej právnej úpravy budú môcť prenajímatelia upraviť kauciu priamo v nájomnej zmluve. Súčasne však zákon upravuje aj maximálnu výšku kaucie a to tak, že nemôže byť vyššia ako trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Podľa nového zákona bude možné dohodnúť osobitné výpovedné dôvody aj v nájomnej zmluve. Nájomné zmluvy podľa Občianskeho zákonníka nemohli obsahovať akékoľvek výpovedné dôvody, ale len tie, ktoré presne definoval zákon. Nebola povolená ani dohoda o kratšej výpovednej lehote ako tri mesiace, prípadne zmluvné strany nemohli odstúpiť od zmluvy. Ak ste tak v nájomnej zmluve urobili, bola v tých častiach neplatná.

Pre krátkodobé nájmy zavádza zákon kratšie výpovedné lehoty. Kým výpovedná lehota z nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka je najmenej trojmesačná a za určitých okolností môže byť ešte predĺžená, zákon o krátkodobom nájme zavádza minimálnu výpovednú lehotu jeden mesiac, či dokonca iba 15 dní v prípade presne definovaných výpovedných dôvodov. Zároveň je iným spôsobom upravený aj začiatok plynutia výpovednej lehoty. V zmysle nového zákona začína výpovedná lehota plynúť dňom nasledujúcom po dni doručenia výpovede, zatiaľ čo podľa Občianskeho zákonníka až prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci doručenia výpovede.

Na rozdiel od nájmu podľa Občianskeho zákonníka,  v prípade ukončenia krátkodobého nájmu bytu podľa tohto zákona nevzniká prenajímateľovi povinnosť  poskytovať nájomcovi bytovú náhradu.

Predpokladom prenajímania podľa tohto zákona je však splnenie registračnej povinnosti vo vzťahu k orgánom finančnej správy. Ak prenajímateľ túto povinnosť nesplní, bude sa nájomná zmluva posudzovať podľa  Občianskeho zákonníka.

Novela Občianskeho zákonníka

Dňa 1.6.2014 nadobudne účinnosť zákon č. 106/2014 Z.z., ktorým sa novelizuje Občiansky zákonník.

Uvedená novela reaguje na problematiku poskytovania peňažných prostriedkov spotrebiteľom nebankovými spoločnosťami a neprimeranú výšku odplaty za takéto pôžičky. Zákonom sa zavádza inštitút civilnoprávnej úžery, stanovuje sa najvyššia prípustná odplata pre prípad požičiavania finančných prostriedkov spotrebiteľovi, a i.

Dopĺňa sa § 39a – Úžera v zmysle, ktorého je absolútne neplatný právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyselnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Spotrebiteľ sa tak nebude musieť dovolávať ochrany na súde, ale práve naopak, plošnú ochranu mu zabezpečí súd aj vtedy, ak ho bude žalovať veriteľ, ktorý mu poskytol peniaze za úžerných podmienok.

Poznámka:
Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval. Absolútnej neplatnosti sa môže dovolať každý bez ohľadu na to, či bol účastníkom právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť. Ak dôjde k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, má druhá strana právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo, teda bez toho aby na to upozorňovali strany sporu.

Pri poskytovaní peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľských zmlúv, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať. Odplatou sa pritom majú rozumieť všetky náklady spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Odplatu, podrobnosti o jej stanovení a najvyššiu prípustnú úroveň odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Novela upravuje v §53c OZ, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, všeobecných obchodných podmienok a iných zmluvných dokumentov  súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou nesmú byť uvádzané nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis.

Dopĺňa sa §53d OZ, podľa ktorého je neplatná spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery.

Predmetná novela súčasne novelizuje aj Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľa.

Postup pri likvidácii, časť 5.

Ukončenie likvidácie

Schválenie účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie majetkového zostatku príslušným orgánom spoločnosti

Likvidátor predloží na schválenie spoločníkom alebo orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení spoločnosti mimoriadnu účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie majetkového zostatku. Za týmto účelom je likvidátor oprávnený zvolať valné zhromaždenie. Spoločníci alebo orgán spoločnosti ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení spoločnosti o predložených návrhoch rozhodnú spôsobom a väčšinou hlasov určenou na prijatie uznesenia o zrušení spoločnosti.

Schválením návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku sa likvidácia končí.

Vyplatenie likvidačného zostatku a ochrana veriteľov

Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou má každý spoločník nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Tento podiel sa určuje pomerom vkladu, ktorý spoločník splatil, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné.

Spoločníkovi nemožno poskytnúť plnenie z dôvodu nároku na podiel na likvidačnom zostatku, resp. likvidačný zostatok skôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti a vyplatená odmena likvidátorovi.

Súhlas správcu dane

V zmysle § 68 ods. 10 OBZ a v súlade s § 54 ods. 3 daňového poriadku je likvidátor povinný doložiť návrh na výmaz z obchodného registra súhlasom správcu dane. Tento súhlas si musí likvidátor od správcu vyžiadať. Poplatok za vystavenie písomného súhlasu správcu dane s výmazom je 9,50 EUR v kolkových známkach a je splatný pri podaní žiadosti.

Daňový úrad vydá súhlas spravidla po vykonaní daňových kontrol na DzP a DPH. Nakoľko vykonanie daňových kontrol a vydanie súhlasu správcu dane môže trvať niekoľko mesiacov, odporúča sa požiadať o vydanie súhlasu čo najskôr.

Podanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra

Do 90 dní po schválení mimoriadnej účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku podá likvidátor registrovému súdu návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. K nemu pripojí likvidátor konečnú správu, návrh na rozdelenie likvidačného zostatku, rozhodnutie o ich schválení a súhlas správcu dane s výmazom spoločnosti z obchodného registra. Konečná správa spolu s návrhom na  rozdelenie likvidačného zostatku sa uložia do zbierky listín. Poplatok: žiadny

Zabezpečenie uchovania účtovných záznamov

Spoločnosť je povinná pred svojím zánikom zabezpečiť uchovanie najmä účtovných, daňových, mzdových a i. dokladov podľa osobitných zákonov, napr. § 35 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.

Zánik spoločnosti

Ku dňu výmazu z obchodného registra spoločnosť zanikne.

Novela Exekučného poriadku

V súvislosti s požiadavkou na zvýšenú ochranou spotrebiteľa prijala NRSR zákon č. 106/2014 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 1.6.2014 mení Exekučný poriadok.

Novelou sa zavádza výslovné pravidlo, že exekútor je návrhom na vykonanie exekúcie viazaný a nemôže vykonať exekúciu vo väčšom rozsahu, než navrhuje oprávnený, aj keby bol z exekučného titulu oprávnený uplatňovať viac. Zároveň sa zavádza časové obmedzenie pre možnosť vymáhať príslušenstvo pohľadávky. Ak podá oprávnená osoba návrh na vymoženie peňažnej pohľadávky až po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu na príslušenstvo tejto pohľadávky, ktoré bolo priznané exekučným titulom. Pokiaľ však v lehote troch rokov od vykonateľnosti exekučného titulu uzatvoril povinný s oprávneným dohodu o postupnom splnení predmetnej pohľadávky a túto dohodu priloží oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie, vyššie uvedené obmedzenie neplatí.

Novelou sa dopĺňa § 63 EP o ods. 2 a 3, v zmysle ktorých nebude možné v prípade vykonávania exekúcie na peňažnú pohľadávku, ktorá v čase doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2000 EUR (tzv. „drobná exekúcia“), pričom príslušenstvo pohľadávky sa do tejto sumy nezarátava,  vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má oprávnený trvalý alebo prechodný pobyt. V záujme ochrany veriteľa však zákon umožňuje výnimočne vykonať exekúciu predajom takejto nehnuteľnosti aj pri drobných exekúciách a to na základe schválenia súdom, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, ktoré v súhrne prevyšujú 2000 EUR a exekútor preukáže nemožnosť vymôcť peňažnú pohľadávku iným spôsobom. Zákon výslovne ustanovuje, že za vymáhanie pohľadávky na výživnom sa nepovažuje za drobnú exekúciu a preto výkon exekúcie na túto pohľadávku nepodlieha vyššie uvedenému obmedzeniu predajom nehnuteľnosti.

Novela zároveň upravuje ustanovenia o trovách exekúcie pri „drobných exekúciách“ a to tak, že trovy exekúcie nesmú presiahnuť

a)      6-násobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 50 EUR,

b)      5-násobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 166 EUR,

c)       2-násobok výšky pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku neprevyšujúcu 500 EUR a

d)      výšku pohľadávky bez príslušenstva, ak ide o pohľadávku prevyšujúcu 500 EUR.

Ak trovy exekúcie predsa presiahnu takto stanovenú výšku, trovy exekúcie v prevyšujúcej časti znášajú oprávnený a povinný každý v jednej polovici.  

Čo sa týka trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní má oprávnený do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nárok na náhradu trov za dva úkony právnej služby v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. V prípade drobných exekúcií má však nárok len na polovicu týchto trov.

V súvislosti s určením spôsobu výkonu exekúcie dochádza k zakotveniu zásady primeranosti. Exekútor bude povinný určiť spôsob vykonania exekúcie tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnostiaby hodnota zabezpečeného majetku zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Pri zjavnom nepomere hodnoty zabezpečeného majetku k vymáhanej povinnosti bude exekútor na žiadosť povinného a za predpokladu preukázania dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.

Zmenka

Zmenka ako cenný papier a zabezpečovací prostriedok

Zmenka je listina, cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho.

Ide o cenný papier obsahujúci platobný príkaz (cudzia zmenka) alebo platobný prísľub (vlastná zmenka) zaplatiť zmenkovú sumu.

Ako cenný papier (CP) je zmenka individuálne emitovaný, obchodovateľný a prevoditeľný CP, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Je to dlhový (dlžnícky) CP, individuálny CP, jeho emisia nepodlieha schvaľovaciemu procesu štátnych orgánov.

Zmenka je:

- je to abstraktný CP, nemusí byť uvedený dôvod záväzku.

- v prípade zmenky neprichádza do úvahy nepeňažné plnenie

- je to platobný úverový prostriedok, upravený v zákone č. 191/1950 Zb. s názvom Zmenkový a šekový zákon, ktorý je lex specialis teda má prednosť pred všeobecnou úpravou

1. Zmenka ako cenný papier

Zásada zmenkovej prísnosti zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku, ide o prísnu zodpovednosť zo zmenkových záväzkov:

- z formálnej stránky musí byť dodržaná bezpodmienečná povinnosť dodržať zákonom predpísanú formu zmenky

Zmenkové námietky:

- ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných záväzkoch voči vystaviteľovi alebo skorším majiteľom, okrem prípadu, ak by preukázal, že pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný môže uplatniť len tie námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných záväzkoch voči súčasnému majiteľovi = osobné alebo relatívne námietky

Procesná prísnosť zmenky

  1. súd rozhoduje v skrátenom konaní bez nariadenia pojednávania a vypočutia odporcu zmenkovým a platobným rozkazom. Podmienkou vydania rozkazu je, aby veriteľ predložil prvopis zmenky, ktorým je aj rovnopis zmenky. V návrhu musí veriteľ požadovať vydanie platobného rozkazu. Ak sú splnené podmienky, sudca vydá platobný rozkaz, v ktorom odporcu zaviaže, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania prípadne aby do troch dní podal proti platobnému rozkazu námietky s odôvodnením. Zmenkový a platobný rozkaz je potrebné doručiť do vlastných rúk.
  2. podaním námietok sa platobný rozkaz neruší ale odkladá sa jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Sudca nariadi pojednávanie. V rozsudku súd rozhodne, či už vydaný platobný rozkaz ponecháva v platnosti, alebo ho zrušuje a v akom rozsahu ho zrušuje.

Zákonom ustanovené náležitosti zmenky

Vecné náležitosti zmenky:

- označenie „zmenka“ je zahrnuté do vlastného textu listiny, vyjadrené v jazyku, v ktorom je listina napísaná

- bezpodmienečný platobný príkaz (pri cudzej zmenke), platobný prísľub (pri vlastnej zmenke) zaplatiť určitú sumu. Ak je rozdiel medzi sumou vyjadrenou číselne a slovom platí suma vyjadrená slovom, ak je tam viacero súm platí najmenšia. Doložka o efektívnom platení zaväzuje vykonať platbu v určenej mene. Zmenka vystavená v rôznych menách je neplatná. Zmenková suma musí byť presne určená a nemôže byť závislá od iných hodnôt.

- údaj splatnosti:

  1. zmenka bez uvedenia splatnosti = vistazmenka, splatná na videnie teda pri predložení. Zmenka bez časového údaja sa považuje za zmenku vistazmenku. Zákon ale stanovuje, že zmenka musí byť na zaplatenie predložená do jedného roka od dátumu vystavenia. Pri zmenke splatnej na videnie alebo určitý čas po videní je možné určiť zúročenie zmenkovej sumy, úrokovanie musí byť napísanú v zmenke, inak neplatí
  2. zmenka splatná za určitý čas po videní (predložení) – časová vistazmenka
  3. na určitý čas po dátume vystavenia – datazmenka
  4. na určitý deň splatnosti – denné, fixné zmenky

Zmenka vystavená s iným určením splatnosti alebo s viacerými po sebe nasledujúcimi dňami splatnosti je neplatná. Zmenka bez uvedenia splatnosti sa považuje za zmenku na videnie.

- miesto, kde sa má platiť (miesto vystavenia) alebo iné miesto (domicil – platobné miesto, kde u označeného domiciliát /tretia osoba/ sa má zmenka zaplatiť). Miesto môže byť len jedno. Ak tento údaj chýba platí, že miesto uvedené pri mene zmenečníka (pri cudzej zmenke alebo miesto vystavenia zmenky) je platobným miestom. Zmenka môže byť domicilovaná (splatná) v banke zmenečníka.

- meno toho, komu alebo na rad ktorého sa má platiť (emitent). Zmenka môže byť vystavená na vlastný rad alebo na cudzí rad. Každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom., okrem prípadu, keď vystaviteľ zmenky uvedie v zmenke slová „nie na rad“ – tútozmenku možno previesť len cesiou

- dátum a miesto vystavenia zmenky. Ak nie je uvedené miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa. Aj antidatovaná zmenka je platná. Dátum a miesto musí existovať. Dátum splatnosti ale nemôže predchádzať dátumu vystavenia.

- podpis vystaviteľa (trasanta), vystaviteľ ručí za prijatie a zaplatenie zmenky. Podpis nie je možné nahradiť mechnickými prostriedkami. Ak z dôvodov vzdelanosti alebo fyzickej indispozície sa niekto nemôže podpísať je možné podpis nahradiť notárskou zápisnicou. Podpis právnickej osoby – presné obchodné meno a podpis toho, kto je oprávnený konať.

- meno zmenečníka (len pri cudzej zmenke), teda toho, kto má platiť.

2. Druhy zmeniek

I. podľa spôsobu vystavenia – základné členenie:

i. vlastná zmenka– sólo zmenka, pri jej realizácii vystupujú dve osoby, vystaviteľ zmenky sa zaväzuje zaplatiť určitú sumu v presne určenom čase určitej osobe. Vystaviteľ zmenky je zároveň dlžníkom (trasátom) a majiteľ zmenky je veriteľom (remitentom). Trasát zodpovedá za zaplatenie zmenky remitentovi. Vystaviteľ sľubuje zaplatiť sumu zmenky remitentovi a na jeho rad.

ii. cudzia zmenka– trata, vystaviteľ zmenky (trasant – hlavný dlžník) určuje inej osobe (trasátovi – vedľajšiemu dlžníkovi) zmenečníkovi, aby zaplatila určitú sumu v presne určený deň (v čase splatnosti záväzku) osobe označenej v rade t.j. veriteľovi (remitentovi – oprávnenému majiteľovi zmenky) takejto listiny. Vystaviteľ prikazuje zmenečníkovi, aby v prospech remitenta a na jeho rad zaplatil sumu zmenky. Zmenečník sa stane zmenkovým dlžníkom až okamihom akcieptácie. Ak dôjde k odmietnutiu zmenky alebo nezaplateniu stáva sa zo zmenky zaviazaný voči remitentovi sám vystaviteľ. Je zákonným „ordre“ papierom, teda jej prvý vlastník (remitent) je oprávnený ju previesť.

Súdne vymáhanie zmenečného dlhu

Dôsledkom nezaplatenia zmenky v čase jej splatnosti je zmenkový postih proti vystaviteľovi a osobám zaviazaným zo zmenky. Súdne vymáhanie je jednoduchšie a razantnejšie lebo:

- súdy konajú v skrátenom konaní o vydanie zmenkového platobného príkazu

- za zmenkový dlh ručí zmenkový dlžník celým svojím majetkom – záruka vymáhateľnosti dlžoby, často býva zmenkový dlh ručený zmenkovým avalom (zmenkovým ručiteľom)

- zmenky majú prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami

Premlčanie:

  1. 3 roky v prípade zmenkovo-právnych nárokov voči akceptantovi, plynie odo dňa splatnosti zmenky.
  2. 1 rok v prípade nárokov voči indosantom a vystaviteľovi, plynie odo dňa splatnosti alebo odo dňa vykonania protestu
  3. 6 mesiacov v prípade nárokov indosantov voči iným indosantom a voči vystaviteľovi, plynie odo dňa vyplatenia zmenky indosantomalebo odo dňa uplatnenia nároku na súde.

Novela zákona o ochrane osobných údajov

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 27.3.2014 novelu zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon“), ktorá nadobudla účinnosť 15.04.2014. Vzhľadom na to, že ide o novelu zákona, ktorý je účinný iba od 1. júla 2013, ide o novelu pomerne obsiahlu a zásadnú.

Potreba novelizácie vyplynula z nespokojnosti veľkého množstva firiem a podnikateľov s týmto zákonom , ktorý priniesol zvýšené výdavky zamestnávateľov na prijatie opatrení podľa tohto zákona a zvýšenú administratívnu záťaž.

Novela v § 10 ods. 3 písmeno g) zákona rozširuje možnosti prevádzkovateľa spracúvať osobné údaje dotknutých osôb bez ich súhlasu v rámci ochrany majetku, finančných alebo iných záujmov prevádzkovateľa. Majitelia kamerových systémov, ktorý ich používajú na ochranu svojho majetku nebudú mať viac povinnosť získať súhlas dotknutých osôb.

Zároveň sa už nebude vyžadovať písomný súhlas dotknutej osoby na spracúvanie osobných údajov, ak sa získavajú na účely uzatvorenia pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu.

Podľa novely nemá prevádzkovateľ povinnosť vyrábať bezpečnostné smernice - úplne boli zo zákona vypustené.

Poučenie oprávnenej osoby bude podstatne jednoduchšie, netreba v písomnej forme, stačí elektronická. Prevádzkovateľ je povinný o poučení oprávnenej osoby vyhotoviť záznam, ktorý je povinný na požiadanie úradu hodnoverne preukázať.

Zrušila sa povinnosť prevádzkovateľa, ktorý spracúva osobné údaje prostredníctvom 20 a viac oprávnených osôb, písomne poveriť zodpovednú osobu alebo viaceré zodpovedné osoby, ktoré dozerajú na dodržiavanie zákonných ustanovení pri spracúvaní osobných údajov. Prevádzkovateľ si môže vybrať, či ustanoví zodpovednú osobu a zodpovednou osobou môže byť aj štatutárny orgán.

Novela znížila aj výšku pokút za nesplnenie si povinností. Takisto sa vo väčšine prípadov nahradila povinnosť úradu ukladať pokuty možnosťou uložiť pokutu.

Zrušila sa povinnosť registrácie informačných systémov a nahradila ju oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa oznámiť úradu informačné systémy. Nové znenie § 35 je: „Prevádzkovateľ je povinný oznámiť informačný systém podľa § 34 pred začatím spracúvania osobných údajov; oznámenie možno vykonať aj prostredníctvom elektronického formulára.“ Vzor oznámenia informačného systému a príkladný zoznam informačných systémov zverejní úrad na svojom webovom sídle. Ak ide o informačný systém, ktorý podlieha oznamovacej povinnosti a oznámenie spĺňa všetky náležitosti, úrad informačnému systému pridelí identifikačné číslo. Registrácie informačných systémov vykonané do 14. apríla 2014 sa považujú za oznámenia informačných systémov podľa § 34 v znení účinnom od 15. apríla 2014.

Povinnosť osobitnej registrácie ostala, ako aj povinnosť viesť evidenciu o informačných systémoch. Osobitná registrácia informačného systému alebo jej zmena bude spoplatnená, tak ako doteraz, sumou 50,- eur.

Konania o registrácii informačných systémov a konania o osobitnej registrácii informačných systémov, ktoré neboli ukončené do 14. apríla 2014 sa dokončia podľa zákona účinného do 14. apríla 2014.

Pri vyhotovovaní oznámenia, oznámení zmeny a oznámení ukončenia používania informačného systému elektronickou formou sa od 15. apríla 2014 nevyžaduje zaručený elektronický podpis.

Od 1. septembra 2014 možno oznámenie podľa § 35 ods. 1, oznámenie zmeny a ukončenia používania IS vykonať aj prostredníctvom elektronického formulára. Úrad zverejní elektronický formulár na svojom webovom sídle.

Prevod obchodného podielu, 2. časť

Zmluva o prevode obchodného podielu

Zmluva o prevode obchodného podielu musí byť uzatvorená v písomnej forme. Ďalšou formálnou náležitosťou je úradné osvedčenie podpisov zmluvných strán. Nedodržanie formálnych požiadaviek na zmluvu má za následok jej absolútnu neplatnosť zmluvy. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

Čítať ďalej...