Civilný sporový poriadok a zmeny v civilnom procese

Podrobnosti

Prečítané: 10161x

Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, nadobúdajúci účinnosť 1.7.2016, zavádza do občianskeho súdneho procesu viaceré zmeny oproti súčasne platnej právnej úprave. Medzi uvedené zmeny patria napr.:

1. Kauzálna príslušnosť súdu

Všeobecne je na podanie žaloby príslušný okresný súd, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko alebo sídlo. Aj podľa súčasne splatného Občianskeho súdneho poriadku  však existujú z uvedeného pravidla výnimky. Nový Civilný sporový poriadok zavádza k už existujúcim výnimkám ďalšie v podobe  tzv. kauzálnej príslušnosti súdov, v zmysle ktorej  budú od 1.7.2016 určité typy sporov prejednávané iba pred konkrétnymi okresnými súdmi. V zmysle § 22 až § 30, §32 a § 33 Civilného sporového poriadku pôjde o:

- spory týkajúce sa šekov, zmeniek a iných cenných papierov,

- individuálne pracovnoprávne spory, spory z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky,

- konkurzné a reštrukturalizačné konanie,

- spory z priemyselného vlastníctva

- spory z nekalého súťažného konania a autorskoprávne spory,

- spory z hospodárskej súťaže,

- spory týkajúce sa rozhodcovského konania,

- spory z burzových obchodov,

- spory určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu,

- spory o náhradu  škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s jadrovou udalosťou,

- vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie.

V prípade sporov o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských sporoch (konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle) je na prvostupňové konanie príslušný Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach.

2. Veľký senát 

Zákon v § 48 upravuje nový spôsob rozhodovania Najvyššieho súdu a to veľký senát, ktorého úlohou je prejednať a rozhodnúť vec postúpenú zo senátu Najvyššieho súdu, ktorý dospel k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí iného senátu Najvyššieho súdu. Veľký senát sa skladá z predsedu a šiestich sudcov. Ak sa senát Najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Veľký senát si pred rozhodnutím vo veci vyžiada stanovisko ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora, prípadne ďalších subjektov.

3. Nútené procesné spoločenstvo

Zákon na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy normatívne vyjadruje pojem núteného procesného spoločenstva. O takéto procesné spoločenstvo ide vždy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom. Z hľadiska hmotného práva je potrebné a nevyhnutné aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je nevyhnutné pre úspech v spore žalovať viacero subjektov, ide o nútené procesné spoločenstvo. Ak nie je splnená podmienky účasti všetkých osôb patriacich do núteného procesného spoločenstva, súd žalobu zamietne. Účasť všetkých subjektov právneho vzťahu pre úspech v spore sa vyžaduje napríklad podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov a pod.

4. Civilný sporový poriadok obmedzí obštrukcie v súdnych konaniach

Podľa súčasnej právnej úpravy môžu účastníci konania predkladať dôkazy takmer po celú dobu trvania sporu, čo vytvára priestor pre účelové obštrukcie. Po novom budú v zmysle § 153 a 154 CSP účastníci konania povinní predkladať dôkazy a tvrdiť rozhodné skutočnosti len v zákonom alebo súdom vymedzených lehotách. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. K neskôr navrhovaným dôkazom nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Výnimkou budú napríklad spory so spotrebiteľmi bez zastúpenia advokátom. Podľa § 296 CSP môže spotrebiteľ predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ďalšími konaniami, v ktorých sa sudcovská koncentrácia, resp. zákonná koncentrácia neuplatní sú napr. konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, individuálne pracovnoprávne spory.

5. Spor niekedy nebude potrebný vďaka jeho predbežnému prejednaniu

Pred prvým ústnym pojednávaním bude takmer vždy nariadené tzv. predbežné prejednanie sporu. Na predbežné prejednanie sporu súd predvolá strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania. Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou. Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania. Neúčasť žalobcu, či žalovaného na predbežnom prejednaní, bez vážneho dôvodu, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, môže mať za následok vydanie rozsudku pre zmeškanie.

6. Zamestnancom a spotrebiteľom pri dokazovaní pomôže súd

V súčasnosti platí, že každý účastník konania nesie tzv. dôkazné bremeno – čo tvrdí, to musí preukázať relevantnými dôkazmi. Civilný sporový poriadok zavádza, že dôkaznú iniciatívu za slabšiu stranu sporu (zamestnanca, spotrebiteľa alebo účastníka protidiskriminačného sporu) môže prevziať súd, ktorý za túto stranu zabezpečí dôkazy vo vlastnej réžii. Súd má zároveň povinnosť takúto stranu náležite poučiť o jej právach.

7. Účasť svedka na pojednávaní si musí zabezpečiť účastník konania

Ak účastník konania navrhne ako dôkaz výpoveď určitého svedka, bude musieť zabezpečiť, že tento svedok sa tiež dostaví na súd. Až v prípade, že nemôže zabezpečiť prítomnosť navrhnutého svedka, požiada strana súd o predvolanie svedka. Ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne.

8. Pokuta za bezdôvodnú námietku zaujatosti sudcu

Zjavne nedôvodné námietky zaujatosti sudcu budú môcť byť sankcionované pokutou vo výške 500 EUR. Toto opatrenie by malo obmedziť počet šikanóznych a obštruktívnych námietok. Pripomíname, že sudca nie je považovaný za zaujatého, ak rozhodoval spor jedného z účastníkov v minulosti. Zaujatým môže byť naopak sudca s rodinnými väzbami na niektorú zo strán sporu.

9. Zmenkový alebo šekový platobný rozkaz zanikne

Konanie o zmenkovom alebo šekovom platobnom rozkaze bude od 1.7.2016 nahradené jediným typom typ skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz. Pri vymáhaní nezaplatenej zmenky alebo šeku sa preto bude postupovať rovnako ako pri vymáhaní peňažnej pohľadávky.

10. Spotrebitelia budú môcť byť zastúpení združeniami na ochranu spotrebiteľov

Spotrebitelia budú môcť namiesto služieb advokátov využívať zastúpenie právnickými osobami založenými za účelom ochrany spotrebiteľov – napríklad občianskymi združeniami.

11. Rozsudok pre zmeškanie aj proti žalobcovi

Kým doteraz bolo možné vydať rozsudok pre zmeškanie len voči žalovanému, podľa civilného sporového poriadku bude môcť byť takýto rozsudok vydaný aj proti žalobcovi, ktorý je v súdnom spore pasívny. Výsledkom je zamietnutie žaloby, ktorú až na výnimočné prípady nie je možné podať znova.

12. Doručovanie

Zákon zavádza fikciu doručenia aj pri fyzických osobách, čím na občanov prenáša zodpovednosť za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adrese ich registrového pobytu. V prípade doručovania do elektronickej schránky sa písomnosť súdu považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu alebo o doručovanie v osobitných prípadoch podľa ustanovenia § 107 ods. 2 CSP a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území SR podľa druhu pobytu cudzinca a právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Pokiaľ nie je možné doručiť písomnosť do vlastných rúk na túto adresu, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Osobitne zákon rieši doručovanie žalôb fyzickým osobám v ustanovení § 116 CSP. Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na adresu podľa ustanovenia § 106 ods. 1 písm. a) CSP, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. V prípade, ak sa to súdu nepodarí, zverejní oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie.

• < Predch.
• Nasl. >